Obchodný a obytný dom Manderla
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obchodný a obytný dom Manderla, ľudovo Manderlák, je výšková budova v Bratislave na Námestí SNP pri Kamennom námestí. Budovu navrhli a zrealizovali v rokoch 1934 – 1935 architekti Christian Ludwig, Emerich Spitzer a Augustín Danielis pre bratislavského podnikateľa a mäsiara Rudolfa Manderlu, ktorý sa inšpiroval jatkami v Chicagu. Je prvou obývateľnou výškovou budovou na Slovensku, je pomenovaná po Rudolfovi Manderlovi. Dosahuje výšku 45 metrov.
| Manderla | |
| Manderlák | |
| obchodný a obytný dom | |
 Manderla pri pohľade z námestia SNP | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′41″S 17°06′46″V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Návrhy
Architekti váhali, do akej miery majú ostať verní tradícii a ako využiť princípy modernej architektúry. Spracovali niekoľko variantných riešení, od tradičnejších k modernejším. Na prvých návrhoch z júna 1933 bol výškový dom poňatý ako kompaktná hmota konzolovito vysunutá nad chodník, bez podporných stĺpov. Na fasáde s horizontálnymi oknami bol použitý keramický obklad. Atika bola prerušovaná výrezmi tvaru V.
V ďalšom návrhu konzolovité vysunutie bolo nahradené podporou šiestich stĺpov a atika výraznou líniou horizontálneho zábradlia strešnej terasy. Tehlová štruktúra a okná zoskupené do pásov umocňovali expresívny ráz výškovej budovy.
Nakoniec realizovala stavebná firma Alexandra Feiglera a miestna pobočka viedenskej stavebnej spoločnosti Pittel & Brausewetter návrh, ktorý charakterizuje zdržanlivá puristická striedmosť. Postavili vežiak, ktorý mal na svoju dobu neuveriteľných jedenásť poschodí, vyzývavo stojaci na štyroch pevných stĺpoch.
Dispozičné riešenie
Pre prízemie domu je charakteristické moderné podlubie a zakrivená pasáž so vstupmi do menších prevádzok a mäsiarstva, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou budovy dodnes. Vzdušnosť a odľahčenosť parteru dosiahli architekti navrhnutím veľkých okenných otvorov. Na prvom poschodí boli kancelárie a kaviareň Grand, ktorá bola centrom bratislavskej bohémy. V horných podlažiach je 64 dvoj- a trojizbových bytov. Vybavenosť domu je na vysokej technickej úrovni.
Konštrukčné riešenie
Konštrukciu tvorí železobetónový skelet, po piate poschodie osemosový, vyššie štvorosový. Hladkú omietku fasády dopĺňajú lizény prechádzajúce od oporných stĺpov v parteri cez celý objekt až nad úroveň strechy, kde vytvárajú rámy, ktoré nahradili horizontálne zábradlie strešnej terasy. Tak vznikla strešná nadstavba, na ktorú bol umiestnený stožiar a nadpis R. Manderla. Fasádu dotvárajú jednoduché trojdielne okná, na ktoré autor použil „termolux“. Konštrukcia výkladov je z antikoru a soklový múrik zo švédskeho granitu.
Urbanistický koncept
Aj napriek svojej striedmosti vzbudil tento „mrakodrap predsunutý nad ulicu námestia“[1] (ako dom nazval básnik Štefan Žáry) v čase svojho vzniku búrlivé reakcie a pozornosť občanov, mestských úradníkov a intelektuálov, keďže vysunutá vysoká hmota zasahuje do priestoru najfrekventovanejšej križovatky námestia. Mestské zastupiteľstvo aj proti uzneseniu regulačnej komisie stavebníkovi povolilo prekročiť stavebnú čiaru, čo spôsobilo, že budova nepriaznivo zasiahla do možností urbanistického riešenia exponovaného miesta v centre Bratislavy. Kým jedni vyjadrovali odpor voči špekulačnému zneužívaniu parcely a drzému podnikateľskému zámeru, druhí jasali nad veľkomestským vzhľadom domu.
Obchodný a obytný dom Manderla s výškou 45 m[2] bol v čase svojho vzniku najvyššou budovou na Slovensku. Táto prvá výšková budova v Bratislave aj na Slovensku je niekedy nesprávne označovaná za prvý mrakodrap na Slovensku.
Galéria
Manderla a okolitá zástavba
Širší pohľad na námestie
Detail výškovej budovy s perspektívou
Manderla
Referencie
Použitá literatúra
Iné projekty
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
