From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. MUDr. Ladislav Dérer (* 11. december 1897, Bratislava – † 28. marec 1960, Bratislava) bol slovenský lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik – zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied (SAV) a člen Československej akadémie vied (ČSAV). Založil vlastnú internistickú školu a patrí medzi popredné osobnosti slovenskej a česko-slovenskej internej medicíny.
Ladislav Dérer | |
lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik | |
Dielo | |
---|---|
Osobné informácie | |
Narodenie | 11. december 1897 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 28. marec 1960 (62 rokov) Bratislava, ČSR (dnes Slovensko) |
Manželka | Elena, rod. Mariányiová (1914 – ?) |
Narodil sa ako druhý syn v rodine advokáta Jozefa Dérera (1856 – 1918) a jeho manželky Pavly, rod. Christenovej (? – 1931).[1] Mal päť sestier a troch bratov.[2] Jeho o 13 rokov starší brat Ivan (1884 – 1973) si vybral právnickú kariéru a vydal sa na politickú dráhu, ktorou sa zaradil k popredným slovenským predstaviteľom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a zástancom čechoslovakizmu.[3] Jeho ďalší, o desať rokov starší brat Jozef (1887 – 1967) sa stal lekárom oftalmológom a ako mimoriadny profesor tiež prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK).[4]
Po vyštudovaní gymnázia v Bratislave Ladislav Dérer nastúpil na štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1919 – 1920), ktoré dokončil na LF UK (1920 – 1924), kde neskôr získal docentúru (1930), mimoriadnu (1937) a riadnu profesúru (1945) v odbore patológia a terapia chorôb vnútorných. V rokoch 1924 – 1931 pracoval na propedeutickej a v rokoch 1931 – 1939 na internej klinike LF UK. V rokoch 1929 – 1930 si rozširoval svoje poznatky z fyzikálnej chémie a biochémie na študijnom pobyte v Berlíne v Nemecku, v roku 1938 zase absolvoval študijnú cestu po klinikách v Sovietskom zväze. V rokoch 1939 – 1945 bol prednostom interného oddelenia nemocnice Robotníckej sociálnej poisťovne. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej,[1][2][5] ktorá v rokoch 1926 – 1939 pôsobila na pôde UK s cieľom podporovať a propagovať sústavný vedecký výskum Slovenska.[6]
Z hľadiska politického presvedčenia si – prinajmenšom podľa Slovenského biografického slovníka (1986) vydaného počas komunistického režimu – osvojil marxistický svetonázor. Na protest proti fašistickému režimu Slovenského štátu v roku 1939 opustil univerzitu[1] a zapojil sa do odboja, vrátane Slovenského národného povstania.
Vzápätí sa stal prednostom I. internej kliniky LF UK (1945 – 1956) a od roku 1953 bol súčasne vedúcim Katedry nemocničnej internej medicíny a Balneologického ústavu LF UK. Na krátko, v rokoch 1950 – 1951, zastával aj funkciu dekana LF UK. Stál tiež pri zrode SAV v roku 1953. Od roku 1956 pôsobil ako vedúci Laboratória klinickej fyziológie SAV a v roku 1957 sa stal vedúcim Ústavu experimentálnej medicíny SAV.[2][5] V roku 1954 získal tiež členstvo v ČSAV.[1]
V prvom období svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na patológiu pečene, fyziológiu a patofyziológiu tráviacej sústavy, ako aj na patofyziológiu krvi pri poruchách obehovej sústavy. Výsledky výskumu prezentované v štúdiách o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxémii pečene si získali ohlas aj vo svetovej vedeckej literatúre. Veľký prínos znamenali aj jeho práce o šoku a o patológii žalúdka, v ktorých predstavil nové poznatky a diagnostické metódy. V štúdii o stovarsole ako prvý opísal účinok päťmocného arzénu na koprologický obraz.[1][2][5]
V ďalšom období sa zameral na včasnú diagnostiku malígnych nádorov žalúdka a problematiku tuberkulózy pľúc a čriev. Počas pôsobenia v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne sa tiež venoval chorobám z povolania, najmä silikózou u baníkov.[1][5]
Po skončení vojny sa „z hematologických pozícií sa prepracoval k riešeniu niektorých otázok širokého biologického dosahu a k objavu základného významu o periodicite určitých dejov v organizme. Vo vzniku 6-dňového makrorytmu pripísal prvoradý význam centrálnemu nervovému systému a vsnutým neurohumorálnym mechanizmom. V sérii štúdií o štádiovosti v krvotvorbe poukázal na analógiu vo vývoji mezenchymálnej bunky v rozličných typoch embryonálneho života, so štádiovými zmenami, kt.[oré] sa odohrávajú v meristémoch rastových oblastí rastlín. Z týchto záverov vychádzal v ďalších prácach, najmä z aspektu širšieho uplatňovania genetických hľadísk v medicíne.“[2] Intenzívne skúmal problémy imunogenetiky a matematického vyjadrenia biologických javov, značný priestor venoval tiež alergii a anafylaxii.[5] „Niekt.[oré] jeho významné práce zostali pre jeho nadmernú kritickosť v rkp [t. j. v rukopise] (skúsenosti s liečbou hepatopatií bielkovínovou diétou, o vzťahu fylogenézy k ontogenéze a i.).“[1][2]
Dérer sa zosobášil s Elenou, rod. Mariányiovou (1914 – ?), ktorá bola taktiež lekárkou.[1][2]
V roku 1949 získal Národnú cenu a v roku 1956 bol vyznamenaný medailou Jana Evangelistu Purkyně.[1][2]
Je po ňom pomenovaná Ulica Ladislava Dérera v Bratislave-Novom Meste a od roku 1970 nesie jeho meno neďaleká Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Vo vstupnej hale nemocnice mu bola v tom roku osadená pamätná tabuľa s reliéfom. Od roku 1961 sa každoročne organizuje Memoriál akademika Dérera[7][8], resp. Dérerov memoriál[9], počas ktorého sa udeľuje Dérerova cena za prínos v oblasti internej medicíny.[10]
Dérer je autorom približne 50 štúdií publikovaných v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Taktiež sa podieľal na tvorbe vysokoškolských učebníc a popularizačných prác.[5] Od roku 1948 pôsobil ako hlavný redaktor a neskôr ako člen redakčnej rady Bratislavských lekárskych listov.[1][2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.