Ladislav Bodický (* 4. január 1895, Štrba – † 21. september 1973, Košice), bol československý legionár, dôstojník a účastník Slovenského národného povstania perzekvovaný komunistickým režimom.[1]:25
| Ladislav Bodický | |
| Plukovník pechoty, veliteľ Obrannej oblasti 2 v 1. čs. armáde na Slovensku | |
| Narodenie | 4. január 1895 Štrba, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. september 1973 (78 rokov) Košice, Česko-Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Profesia | vojak |
| Rodičia | Cyril Bodický, Ema Lojková |
| Manželka | Elena Končeková |
| Deti | Nadežda, Elena a Ladislav |
Život
Pred prvou svetovou vojnou
Ladislav Bodický sa narodil 4. januára 1895 v Štrbe v rodine evanjelického farára a spisovateľa Cyrila Bodického a Emy rodenej Lojkovej. Medzi rokmi 1905 a 1906 študoval na maďarskom gymnáziu v Bratislave, medzi rokmi 1911 a 1913 na obchodnej škole vo Vyškove na Morave. Následne pracoval ako úradník v súkromnej sfére.[1]:25
Prvá svetová a ruská občianska vojna
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol Ladislav Bodický v septembri 1914 povolaný k pešiemu pluku do Viedne a s ním v marci 1915 odvelený na ruský front. Už nasledujúci mesiac padol pri Lupkove do zajatia. Do československých légií vstúpil 27. augusta 1917 v Borispole. Absolvoval Sibírsku anabázu a v roku 1920 sa vrátil v hodnosti poručíka do Československa.[1]:25
Medzi svetovými vojnami
Ladislav Bodický zostal po návrate z légií v armádnej službe. Ako veliteľ roty slúžil v Parkani, od roku 1921 v Moste a Kadani oi. ako inštruktor nováčikov maďarskej národnosti. V roku 1925 krátko pôsobil v Trnave a následne až do rozbitia Československa v roku 1939 na rôznych veliteľských postoch v Bratislave a jej okolí. Postupne sa ďalej vzdelával, kariérne a hodnostne stúpal.
Druhá svetová vojna
Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prešiel Ladislav Bodický do slovenskej armády. Počas Malej vojny proti Maďarsku velil obrannému úseku Michalovce, počas napadnutia Poľska v septembri 1939 velil pešiemu pluku 4. Následne zastával vojenské funkcie skôr úradného charakteru alebo u pracovných jednotiek. K 1. januáru 1942 bol povýšený na plukovníka. Medzi októbrom 1943 a júnom 1944 velil 2. technickej divízii odoslanej na územie Talianska. Od augusta 1944 slúžil ako veliteľ Vojenskej divíznej oblasti 2 v Liptovskom Mikuláši. Na príprave Slovenského národného povstania sa síce nepodieľal, ale pridal sa k nemu a bol menovaný veliteľom Obrannej oblasti 2 na severe Slovenska, ktorá mala brániť a udržať priestory Oravy, Liptova a horného Spiša. V tejto funkcii Ladislav Bodický úplne zlyhal, nedokázal zverené územie ubrániť pred nemeckými jednotkami, ktoré obsadili Poprad, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. 6. septembra bol z funkcie odvolaný, nahradený Jánom Černekom, a 8. septembra 1944 bol zbavený vojenskej hodnosti a vzatý do vyšetrovacej väzby. Po prepustení sa opäť prihlásil do služby a hodnosť mu bola vrátená. Po porážke povstania sa zúčastnil partizánskych bojov v skupine mjr. Jána Čipku v rámci 1. čs. partizánskej brigády „J. V. Stalina“. Medzitým bol k 30. januáru 1945 odsúdený bratislavským súdom na trest smrti. Po prechode frontu sa v apríli 1945 prihlásil do Československej armády a bol ustanovený veliteľom vojenskej strelnice a okolitých objektov v Kamenici nad Cirochou.[1]:25
Po druhej svetovej vojne
Po skončení druhej svetovej vojny velil Ladislav Bodický pešiemu pluku v Jelšave, od roku 1947 bol ustanovený posádkovým veliteľom v Košiciach. K 1. augustu 1949 bol z politických dôvodov prepustený z armády, v novembri 1950 bol degradovaný na vojaka, v máji 1953 mu bol odobraný dôchodok so zdôvodnením jeho politickej nespoľahlivosti a zápornému vzťahu k ľudovo-demokratickému zriadeniu a spojenectvu so Sovietskym zväzom. V októbri toho istého roku bol vysťahovaný aj s rodinou z Košíc do Levoče. Po prepustení z armády pracoval ako úradník pre Červený kríž, mliekarne v Košiciach a Východoslovenské mlyny. Zomrel 21. septembra 1973 v Košiciach.[1]:25
Vyznamenania[1]:25
- 1919 Československá revolučná medaila
- 1921 Československý vojnový kríž 1918
- 1923 Spojenecká medaila Víťazstvo
- 1923 Rad Sokol s hviezdou
- 1940 Medaila Za hrdinstvo III. st.
- 1940 Pamätná medaila 1939 „Javorina - Orava“
- 1941 Kríž svetovej vojny VI. stupňa
- 1941 Kríž odboja I. stupňa
- 1945 Štefánikov pamätný odznak
- 1945 Československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa
- 1949 Čestný odznak zlatý Karla IV.
- ? Zlatá medaila Karla IV.
- 1949 Za vernosť a branné zásluhy vlasti
a iné.
Referencie
Ďalšia literatúra
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
