Kyselina chloristá

Kyselina chloristá je anorganická zlúčenina so vzorcom HClO₄. Táto bezfarebná zlúčenina je silnejšou kyselinou ako kyselina sírová a kyselina dusičná. Vyrába sa obvykle elektrochemickou oxidáciou chlorečnanov a komerčne sa distribuuje ako 70% vodný roztok, ktorý je prakticky neobmedzene stály. Kyselina chloristá je vhodná na výrobu chloristanov, a to najmä chloristanu amónneho, ktorý je dôležitým raketovým palivom. Vo všeobecnosti je kyselina chloristá veľmi žieravá a ľahko tvorí potencionálne výbušné zmesi.

Kyselina chloristá
Kyselina chloristá
Kyselina chloristá
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	HClO4
Vzhľad	Bezfarebná kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	100,46 g/mol
Teplota topenia	−17 °C (azeotropická zmes)[1] −112 °C (koncentrovaná)
Teplota varu	203 °C (azeotropická zmes)[2]
Hustota	1.67 g/cm3
Bezpečnosť NFPA 704 0 3 3 OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7601-90-3
Číslo UN	1873
EINECS číslo	231-512-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

60% roztok kyseliny chloristej

Výroba

Kyselina chloristá sa priemyselne vyrába dvomi spôsobmi. Tradičná metóda využíva vysokú rozpustnosť chloristanu sodného (209 g/100 ml vody pri izbovej teplote). Spracovanie týchto roztokov s kyselinou chlórovodíkovou vytvára kyselinu chloristú, a vyzrážaný chlorid sodný v pevnej forme:

NaClO₄ + HCl → NaCl + HClO₄

Vlastnosti

Kyselina chloristá je pri izbovej teplote olejovitá kvapalina bez zápachu, s hustotou 1,76 g/cm³. Čistá kyselina chloristá sa topí pri teplote −112 °C a rozkladá pri teplote 150°C pred dosiahnutím bodu varu. Koncentrovaná kyselina chloristá je veľmi hygroskopická a preto, keď ostane voľne na vzduchu, sa oslabuje tým, že absorbuje vodu z ovzdušia.

Dehydratácia kyseliny chloristej vytvára anhydrid oxidu chloristého, ktorý je ešte viac nebezpečný:^[3]

2 HClO₄ + P₄O₁₀ → Cl₂O₇ + "H₂P₄O₁₁"

Použitie

Kyselina chloristá je superkyselina, ktorá je jednou z najsilnejších Brønsted-Lowryho kyselín. Jej pKa je -10.^[4] Ostatné kyseliny nekoordinovaných aniónov ako sú kyselina fluórobórna a kyselina hexafluórofosforečná sú citlivé na hydrolýzu, kým kyselina chloristá nie.

Takisto sa používa na elektrolytické leštenie/leptanie hliníka, molybdénu a ostatných kovov.

Referencie

1. Safety data for concentrated perchloric acid, ca. 70% Archivované 2008-07-02 na Wayback Machine msds.chem.ox.ac.uk
2. Handling of Perchloric acid^{[nefunkčný odkaz]} ameslab.gov
3. Inorganic chemistry. Translated by Mary Eagleson, William Brewer. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5. S. 464.
4. SELLERS, Kathleen; WEEKS, Katherine; ALSOP, William R.; CLOUGH, Stephen R.; HOYT, Marilyn; PUGH, Barbara. Perchlorate: environmental problems and solutions. [s.l.] : CRC Press, 2006. ISBN 0-8493-8081-2. S. 16.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Perchloric acid na anglickej Wikipédii.