Krpeľany
obec na Slovensku v okrese Martin From Wikipedia, the free encyclopedia
Krpeľany je obec na Slovensku v okrese Martin.
O vodnej nádrži pozri Krpeľany (vodná nádrž).| Krpeľany | |
| obec | |
 Evanjelický kostol | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 410 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′30″S 19°05′00″V |
| Rozloha | 13,89 km² (1 389 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 062 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 76,46 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1430 |
| Starosta | Martin Schestág[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 54 |
| ŠÚJ | 512389 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Štefánikova 138/7 038 54 Krpeľany |
| E-mailová adresa | podatelna@krpelany.sk |
| Telefón | +421 043/4295 101 |
| Fax | +421 043/4304900 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Krpeľany | |
| Webová stránka: krpelany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nachádzajú sa na východnom okraji Turčianskych nív, podcelku Turčianskej kotliny, severne od derivačného Krpelianskeho kanála. Severne sa dvíha Šútovské podhorie, juhovýchodne za korytom Váhu strmo stúpa masívom Kopy Šípska Fatra.[4]
Obec je prístupná cestou III/2131, odbočujúcej pri susednom Ratkove z cesty I/18 (Vrútky – Ružomberok) a pokračujúcou do obce Nolčovo a Sučian. Severným okrajom obce vedie železničná trať Žilina – Košice. Najbližším mestom sú 5 km západne situované Turany, Martin je vzdialený 21 km západne, Dolný Kubín 25 km severovýchodne, Ružomberok 27 km východne a krajské mesto 38 km severozápadne.
Poloha v údolí Váhu a v trase starodávnych ciest predpokladá osídlenie už v praveku. Potvrdili to nálezy z doby železnej, presnejšie z obdobia lužickej kultúry na terasách Váhu, ako aj mladšie artefakty z doby rímskej. Práve v rímskej dobe bol neďaleko obce a dôležitej cesty vybudovaný hrádok Pohanovo, ktorý bol osídlený aj po príchode Slovanov. V blízkosti sa spájala považská cesta na Liptov s cestou z Ponitria cez Blatnicu.
Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku 1430, kedy Krpeľany patrili pod sučianske panstvo. Majitelia panstva sa často menili, až kým majetky v roku 1541 prešli pod rod Pavla Nyáryho. Šľachtická rodina vlastnila sučianske panstvo až do roku 1848. V roku 1600 mala obec 14 domov, o storočie neskôr tu pôsobilo 9 sedliakov, 1 želiar a 1 mlynár, v roku 1799 to v 34 domoch bolo už 28 sedliakov, 3 podželiari, olejkár a čižmár. V roku 1825 mali Krpeľany 326 obyvateľov v 52 domoch a tí sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, včelárstvom, ťažbou a spracovaním dreva, pálením vápna a pltníctvom. Po zrušení poddanstva nastal pozvoľný rozvoj priemyslu a podnikania, no výraznejší pokrok priniesla až výstavba Košicko-bohumínska železnice a rozšírenie cesty údolím Váhu na Liptov, ktoré však viedli opačným brehom rieky. Dopravu tak zabezpečovala kompa a člny. Spádovým centrom oblasti sa stali Sučany, kde sídlil aj notársky úrad. Poštový úrad bol od roku 1868 v Turanoch, tu tiež v roku 1895 vznikol matričný úrad. Richtára si obyvatelia volili od roku 1888. V roku 1890 mala obec 78 domov a 410 obyvateľov, spomína sa tu škola, drevená zvonica, 4 krčmy, 2 vodné mlyny a z remesiel kováč, kožušník a obuvník.
Začiatkom 20. storočia mnohí obyvatelia odišli za prácou do Ameriky, mnohé obete si vyžiadala prvá svetová vojna. V tomto období (1921) mali Krpeľany 81 domov a 402 obyvateľov, bolo obnovené vyučovanie v miestnej škole, hralo sa ochotnícke divadlo, prevádzkovaný bol mlyn a od roku 1924 Dobrovoľný hasičský zbor. Miestny odbor Matice slovenskej vznikol v roku 1934, poštový úrad bol stále v Turanoch a obvodný lekár a četnícka stanica pre obec zasa v Sučanoch.
Od roku 1932 chránila Krpeľany pred veľkou vodou hrádza, nová škola pribudla do roku 1937. Počas vojny sa miestni obyvatelia angažovali v povstaní, pôsobilo tu ilegálne záchytné stredisko pre utečencov a od mája 1944 tu bol vytvorený ilegálny revolučný národný výbor. V povojnových rokoch nastala obnova škôd a postupný rozvoj hospodárstva, vrátane prievozu cez Váh a obnovy železničnej trate a budov. Miestny národný výbor patril do obvodného národného výboru v Turanoch.
Život v obci výrazne ovplyvnila výstavba vodného diela a derivačného kanála od roku 1949, ktoré prinieslo nové pracovné príležitosti i obyvateľov. Na pravom brehu Váhu vznikla nová zástavba, postavené boli i tri bytové domy, ubytovne pre robotníkov, sklady, kancelárie, ošetrovňa so stálou lekárskou službou a lekárska a zubná ambulancia. Vybudovaná bola tiež jedáleň s kantínou, pošta, obecná knižnica, kino, holičstvo, obuvnícka dielňa a samostatný obchodný dom, obnovená bola činnosť ochotníckeho divadla. Pribudla aj Materská škola, športové ihrisko a v zime prírodné klzisko, vybudovaný bol verejný vodovod, kanalizácia a opravené boli obecné cesty. Nové koryto Váhu odklonilo vodný tok, staré koryto bolo zasypané, čím boli dovtedy rozdelené časti obce spojené do jedného celku a rovnako sa zjednodušil prístup k železnici aj hlavnej ceste. Krpeľany sa tak v krátkom čase stali strediskovou, spádovou obcou pre Nolčovo, Ratkovo a Šútovo.[5]
V obci sa nachádza moderný evanjelický kostol, základná škola, vodná nádrž, futbalové ihrisko, súkromná posilňovňa a klub.
Evanjelický kostol
Pohľad na obec Krpeľany.
Priehrada Krpeľany.
Priehrada Krpeľany, turistický rozcestník.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
