Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom
From Wikipedia, the free encyclopedia
Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom je kultúrno-výchovné zariadenie[2] pozostávajúce z astronomického observatória aj planetária. Jeho úlohou je sprístupňovať a rozširovať informácie o astronómii a príbuzných prírodovedeckých témach medzi laickou verejnosťou, predovšetkým medzi deťmi a mládežou. K jeho organizačným súčastiam patrí Hvezdáreň v Banskej Bystrici a Hvezdáreň v Rimavskej Sobote.
| Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom | |
 | |
| Právna forma | príspevková organizácia[1] |
|---|---|
| Odvetvie | Astronómia |
| Založená | 2005 (ako krajská) |
| Zakladateľ | Banskobystrický samosprávny kraj |
| Sídlo | Žiar nad Hronom, Slovensko |
| Divízie | Hvezdáreň v Banskej Bystrici Hvezdáreň v Rimavskej Sobote |
| Web | www.planetarium.sk |
Planetárium sa nachádza pod kupolou s 10-metrovým priemerom. V jej centre od založenia až do septembra 2017 fungoval optomechanický prístroj Zeiss Klein Planetarium 2P doplnený ďalšími zariadeniami a projektormi.[3] Centrálny prístroj simuloval celú hviezdnu oblohu viditeľnú voľným okom a premietal na ňu aj niektoré telesá slnečnej sústavy. Od jesene 2017 až do súčasnosti je sála plne digitalizovaná dvojicou projektorov v režime "fulldome" a v rozlíšení 4K. Tie oproti minulej simulácii hviezdnej sféry dokážu zobraziť napríklad aj spojnice hviezd v súhvezdiach, priblíženie vybraných objektov vzdialeného vesmíru, detaily povrchov telies slnečnej sústavy a veľa ďalšieho.[4] Ide celkovo o druhú digitalizáciu planetária na Slovensku.
Časť hvezdáreň obsahuje ako svoj hlavný prístroj zrkadlový ďalekohľad Maksutov-Cassegrain TEC s priemerom zrkadla 202 mm a ohniskovou vzdialenosťou 2 200 mm. Okrem toho obsahuje aj ďalekohľad LUNT s priemerom objektívu 60 mm a ohniskovou vzdialenosťou 600 mm na pozorovanie slnečnej chromosféry.[5] Oba ďalekohľady sú osadené na spoločnej montáži Losmandy HGM Titan 50:1. Budova okrem toho obsahuje aj niekoľko sál – prednáškovú, SCI-FI sálu a UFO sálu – v ktorých sú ďalšie zariadenia a materiály slúžiace na demonštráciu javov prebiehajúcich vo vesmíre. Pozorovania možno vykonávať aj z dvojice prehliadkových terás. Jedna z nich, zvaná solárna terasa, obsahuje solárne panely na demonštráciu využitia solárnej energie, a niekoľko slnečných hodín.
Väčšinu návštevníkov tvoria školské exkurzie. Každý piatkový večer, s výnimkou štátnych sviatkov a technickej odstávky, je planetárium otvorené aj verejnosti. Cez prázdniny je planetárium pre detskú verejnosť otvorené aj v stredajšie odpoludnia. Hlavnou náplňou sú odborno-popularizačné programy, no okrem nich sa premietajú aj hudobné, relaxačné alebo cestopisné programy.
Dnešné planetárium má pôvod v tzv. Okresnej hvezdárni fungujúcej v Žiari nad Hronom od roku 1973.[6] K jej premenovaniu na Hvezdáreň Maximiliána Hella došlo v roku 1990 pri príležitosti 270-teho výročia narodenia významného astronóma 18. storočia – Maximiliána Hella. V roku 1996 sa organizácia presunula do novej budovy, v ktorej sídli dodnes. Kompetencie krajskej hvezdárne boli na organizáciu presunuté v roku 2005, kedy sa premenovala na Krajskú hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom. Od roku 2012 do roku 2017 bol jej riaditeľom RNDr. Peter Augustín. Od 1. apríla 2017 začal organizáciu viesť Mgr. Tomáš Dobrovodský.[7]
Pôvodná pozorovateľňa už nie je verejnosti prístupná.[5]
Stará hvezdáreň, predtým vodáreň
Interiér novej budovy, prvé poschodie, verejne prístupné priestory
Schody do kupoly pozorovateľne
Optomechanický prístroj ZKP 2P v takzvanej hviezdnej sále
Solárna terasa. V popredí kupola pozorovateľne, v pozadí kupola hviezdnej sály.
Maksutov-Cassegrain TEC a LUNT
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.