Krížna poľana

From Wikipedia, the free encyclopedia

Krížna poľana[1] (1 018,0 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muránskou Dlhou Lúkou, približne 5 km západne od Revúcej.[5]

Rýchle fakty Štát, Región ...
Krížna poľana
vrch
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Obce Revúca, Muránska Dlhá Lúka, Ratkovské Bystré
Pohorie Stolické vrchy
Podcelok Tŕstie
Povodie Slaná
Nadmorská výška 1 018,0 m n. m.
Súradnice 48°41′27″S 20°02′16″V
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Revúcej (traverz)
Thumb
Thumb
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Zavrieť

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.[4] Leží na území Banskobystrického kraja, okresu Revúca a na katastrálnom území mesta Revúca a obcí Muránska Dlhá Lúka a Ratkovské Bystré.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Muránska Lehota, severovýchodne ležiaca Muránska Dlhá Lúka a východne mesto Revúca, južne sa nachádza Ratkovské Bystré a Krokava a západne mesto Tisovec.[5]

Opis

Krížna poľana leží v strednej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom z vrchu Tŕstie (1 121 m n. m.) cez Tri chotáre (963 m n. m.). Severne sa nachádza Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Radzim (970 m n. m.), východne Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Dachov diel (933 m n. m.), južne Šrámová (906 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Salašiská (1 132 m n. m.) a západne Tri chotáre (963 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.) a Macov vrch (1 096 m n. m.).[3][5] Severné svahy odvodňuje Červený potok, juhovýchodné Dolinský potok, oba smerujúce do Muráňa v povodí Slanej, voda z juhozápadnej časti odteká riečkou Turiec. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Výhľady

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť najmä okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Veporské vrchy a Spišsko-gemerský kras.[7]

Prístup

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi, odbočujúcimi zo značených trás. V blízkosti vedie:

Referencie

Pozri aj

Externé odkazy

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.