druh korytnačky From Wikipedia, the free encyclopedia
Korytnačka stepná alebo korytnačka štvorprstá (Agrionemys horsfieldii alebo Testudo horsfieldii) je druh korytnačky z čeľade korytnačkovité. Patrí k často chovaným druhom, ale nežije v Európe. Jej domov leží na západnom okraji Ázie.
| Korytnačka stepná | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Agrionemys horsfieldii | |
| Synonymá | |
| Testudo horsfieldii | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korytnačku stepnú možno identifikovať jednak podľa takmer okrúhleho a na vrcholu plochého karapaxu, jednak podľa počtu prstov na nohách, má totiž len štyri prsty, ktoré sú až k pazúrom zrastené. Ďalším typickým znakom je piesková farba karapaxu s výraznými čiernymi znakmi.[1] Samička dorastá asi 20 cm, samček 16 cm.[2] Jej hmotnosť môže byť až 2 kg.[3] Samička je oproti samcovi väčšia a má kratší chvost. Oproti balkánskym korytnačkám ako je korytnačka zelenkastá je širšia, viac hrabe a viac vydrží. Je aktívna cez deň, je veľmi čulá a rada hrabe a šplhá. Samci sú agresívni voči samcom iných druhov korytnačiek, aj v prípade, že sú trikrát väčší.[2]
Kope podzemné chodby dlhé až 12 m, preto musí byť jej vonkajší výbeh zaistený aj proti úniku pod zemou.
Jej mäso sa vo Francúzsku považuje za pochúťku, známa je napríklad korytnačia polievka.
Patrí medzi bylinožravce, hlavnou potravou tejto korytnačky sú teda rastliny (takmer výhradne listy, plody a kvety), napríklad listy púpavy lekárskej, sušené byliny, šalát, jablka, jahody, ďatelina, skorocel, ruže, kapusta, avokádo, kivi, melón, marhule, banány, najrôznejšie druhy krmovín, ale tiež hmyz a dokonca aj drobné kostičky. Čím je strava pestrejšia, tým lepšie, kvôli potrebným vitamínom a minerálom.[3]
Dvorenie samčeka sa prejavuje kývaním hlavou a krúžením okolo samičky. Keď samčekovi samička prestane utekať, nastane párenie.[2] Pohlavnej dospelosti dosahuje medzi ôsmim a desiatym rokom. Samice znášajú vajcia na prelome mája a júna často po jednom s prestávkami dlhými aj niekoľko dní. Vajcia sú veľké 4 – 5 x 2,5 – 3,5 cm.[3] Znáša 2 až 8 vajec do predom vyhĺbenej jamky.[1] Mláďatá sa liahnu po 80 – 110 dňoch, zostanú teda spať v zemi a vyliezajú až nasledujúcu jar.[3]
Predpokladom na úspešné rozmnožovanie – oplodnenie znášky vajec pri chove v zajatí je zazimovanie a vhodná potrava, čo najviac kopírujúca zloženie prirodzeného biotopu korytnačky.
Je najodolnejším druhom suchozemskej korytnačky, jej najsevernejší prirodzený výskyt je v Novokujbyševsku, v Rusku na Volge.[3] Pochádza z kontinentu Ázia. Obýva oblasť na východ od Kaspického mora, štáty Irán, Afganistan, Kazachstan, Turkménsko a Pakistan v pohoriach a púšťach.[1] Prirodzeným prostredím sú pre ňu voľné stepi miestami s kameňmi, so suchou ílovitou a piesčitou pôdou a riedkymi porastami trávy a krov. Miesta, kde je mnoho slnka a len občasný tieň. Je to vyslovene púštna korytnačka, ktorá neznáša vlhko a chladno.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
