slovenský publicista, historik a politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Konštantín Čulen (* 26. február 1904, Brodské [1] – † 7. apríl 1964, New York, New York, USA) bol slovenský publicista, historik a politik aktívny v Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v období Slovenského štátu, po 1945 funkcionár exilových organizácií v Amerike, redaktor Kanadského Slováka.
| Konštantín Čulen | |
 slovenský publicista, historik a politik | |
| Narodenie | 26. február 1904 Brodské |
|---|---|
| Úmrtie | 7. apríl 1964 (60 rokov) New York, New York, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Konštantín Čulen |
Konštantín Čulen bol synom Štefana Čulena a Rozálie Gulíškovej. V čase jeho narodenia bol otec v Spojených štátoch amerických, kam za ním odišla aj manželka so synom. V USA rodina ostala štyri roky, v roku 1909 sa vrátila na Slovensko. Konštantín navštevoval základnú školu v Brodskom a následne gymnázium v Skalici. V čase jeho štúdia skalické gymnázium navštevovali aj ďalšie významné postavy slovenského kultúrneho života, ako František Šubík (alias Andrej Žarnov), Vladimír Clementis alebo Imrich Karvaš.
Po maturite v roku 1924 nastúpil základnú vojenskú službu, ale po polroku z nej bol prepustený. Po odchode z armády mal problém nájsť si vhodné zamestnanie. Neskôr vystriedal rozličné pracovné profesie (bol "diurnistom" nemocenskej poisťovne, redaktorom denníka Slovák, pracoval v Ústrednej katolíckej kancelárii a najdlhšie na riaditeľstve Československých štátnych dráh ako tlačový referent). Od roku 1933 bol redaktorom časopisu Rozvoj (časopis slovenských stredoškolských študentov), pracoval v redakcii Nového sveta, viedol knižnú edíciu Spolku sv. Vojtecha Prameň. Neskôr sa stal aj členom Historického odboru Matice slovenskej a členom výboru MS.
V roku 1935 až 1936 bol členom matičnej delegácie do USA (spolu s J. Cígerom-Hronským, K. Plickom a J. Cincíkom). Ako publicista sa zaujímal o dejiny slovenskej komunity v USA, z dojmov a poznatkov získaných počas cesty po USA napísal publicisticko-historické dielo Slováci v Amerike (vydané v roku 1938).
V decembri 1938 bol zvolený za poslanca do Slovenského snemu. Ale ešte pred zaujatím miesta poslanca bol menovaný za kultúrneho atašé pri Česko-slovenskom vyslanectve vo Washingtone. V tejto funkcii pôsobil len tri mesiace - do zániku druhej česko-slovenskej republiky. Čulen v marci 1939 opustil budovu vyslanectva a prijal miesto redaktora periodika Slovenská obrana v mestečku Passaic, Pensylvánia.
V decembri 1939 sa vrátil na Slovensko a v januári 1940 bol menovaný za tlačového šéfa pri predsedníctve vlády Slovenskej republiky. Zároveň sa ujal svojho poslaneckého postu v sneme. V marci 1940 bol prezidentom J. Tisom poverený vedením Úradu propagandy. Po Salzburskom diktáte bol Čulen odvolaný z funkcie šéfa Úradu propagandy a mal zakázené publikovať. Publikoval však naďalej pod pseudonymom K. Záhorský. Jeho články a prejavy sa vždy niesli v duchu obrany slovenskej samostatnosti. V 40-tych rokoch Čulen publikoval niekoľko svojich najvýznamnejších diel, väčšinou historického a politického charakteru.
Za zásluhy v oblasti kultúrnej mu prezident Tiso v roku 1944 udelil rad kniežaťa Pribinu. V marci 1945 Čulen odišiel do emigrácie. Spolu s inými predstaviteľmi režimu sa utiahol do rakúskeho kláštora v meste Kremsmünster, kde ich zastihol koniec vojny. Tu bol Čulen zatknutý americkými vojakmi a umiestnený do zaisťovacieho tábora (o tejto kapitole jeho života pojednávajú jeho spomienky V amerických zaisťovacích táboroch). Na rozdiel od iných prominentov režimu nebol Čulen vydaný orgánom povojnového Československa a v marci 1946 bol prepustený na slobodu. V povojnovej Československej republike bol v neprítomnosti ľudovým súdom 29. mája 1948 odsúdený na 30 rokov väzenia, 15 rokov straty občianskych práv a konfiškáciu celého majetku.
Po prepustení sa niekoľko mesiacov zdržiaval v Rakúsku a Bavorsku a v septembri 1946 sa presťahoval do Ríma. Tu mu pomáhal najmä Karol Sidor, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Čulen Sidorovi pomáhal pri založení Slovenskej národnej rady v zahraničí, ktorá združovala slovenských emigrantov v rôznych krajinách a snažila sa diplomatickou cestou o obnovenie nezávislej Slovenskej republiky. V tejto organizácii bol Čulen podpredsedom a zároveň regionálnym predsedom talianskej odbočky.
V lete roku 1949 sa presídlil do Kanady. Usadil sa v meste Montreal, kde začal pracovať v redakcii Kanadského Slováka. Zároveň bol aktívny v Kanadskej slovenskej lige. Montreal sa stal po roku 1950 centrom kultúrneho života severoamerických Slovákov. V roku 1952 sa Čulen presťahoval do Winnipegu, kam sa presunula redakcia a tlačiareň Kanadského Slováka.
V roku 1956 sa presťahoval do amerického Clevelandu. Po smrti Františka Hrušovského sa stal predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Pre svoje nekompromisné názory a výbušnú povahu sa dostal do konfliktu s mnohými činiteľmi Ligy a napokon bol 1. septembra 1958 pozbavený predsedníctva. Na krátky čas sa vrátil do Kanady, kde manuálne pracoval v uránových baniach, začiatkom roku 1959 sa ale vrátil späť do Clevelandu. Odtiaľ odišiel na kratšie obdobie na Floridu, do Pittsburghu a napokon do New Yorku, kde od roku 1962 pracoval ako domovník. Žil vo veľmi skromných podmienkach, ale naďalej sa venoval štúdiu a písaniu. Mnohé z jeho posledných prác ostali v rukopisoch.
Zomrel po krátkej chorobe dňa 7. apríla 1964. V roku 2003 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Slovensko a pochované na Národnom cintoríne v Martine.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
