Klavírny koncert č. 1 (Čajkovskij)

Klavírny koncert č. 1 b-mol, Op. 23 je dielo ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského.

Čajkovskij zložil dielo na popud vynikajúceho klaviristu Nikolaja Rubinsteina, riaditeľa moskovského konzervatória. Keď ale Čajkovskij na Štedrý deň roku 1874 prehrával dielo Rubinsteinovi, stretol sa s veľkým nepochopením. Rubinstein koncert označil za banálny, slabo skomponovaný a nehrateľný. Navrhol Čajkovskému, aby koncert prepracoval podľa jeho požiadaviek. To však dotknutý skladateľ odmietol s tým, že nezmení ani jedinú notu. Pred vydaním koncertu však nakoniec predsa urobil nejaké zmeny, boli však malé a nezasahovali do podstaty diela. Po ponižujúcom odmietnutí skladby sa Čajkovskij rozhodol koncert venovať inému virtuóznemu klaviristovi a dirigentovi, Hansovi von Bülow, ktorý to s vďačnosťou prijal. Určite neoľutoval, premiéra v jeho podaní v Bostone v roku 1875 bola mimoriadne úspešná. Nadšené publikum si vo vytržení vyžiadalo opakovanie celej tretej vety. Ruská premiéra sa uskutočnila o týždeň neskôr v Sankt Peterburgu. Hans von Bülow koncertoval s dielom v Európe, a to sa rýchlo stalo súčasťou repertoáru najvýznamnejších klaviristov. Úspech diela dokonca prinútil i Rubinsteina, aby ho od roku 1878 hrával na svojich vystúpeniach.

Koncert má tri vety:

1. Allegro non troppo e molto maestoso - Allegro con spirito
2. Andantino simplice - Prestissimo
3. Allegro con fuoco

Zloženie orchestra: 2 flauty, 2 hoboje, 2 klarinety, 2 fagoty, 4 lesné rohy, 2 trúbky, 3 trombóny, tympany, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy). Typická dĺžka skladby je 34 minút.

Slávna téma predohry koncertu

Prvá veta, ktorá trvá dlhšie než ďalšie dve dokopy, je skomponovaná veľmi netradične. Koncert otvára dlhá, 106 taktov trvajúca predohra. Niekoľko prvých tónov patrí trombónom, po ktorých zaznie jedna z najznámejších melódií klasickej hudby vôbec. Melódiu držia sláčikové nástroje, ktoré doprevádza klavír mohutnými akordickými blokmi. Po doznení orchestra nasleduje prekvapivá kadencia klavíra odvodená od sláčikovej melódie. Potom znovu orchester s doprovodom klavíra zopakuje celú melódiu. Tu sa končí predohra, ktorej melódia sa viac už v priebehu koncertu nezopakuje. Až v tomto okamihu nasleduje expozícia prevedenie hlavnej a vedľajšej témy vety . Hlavná téma je inšpirovaná ukrajinskou ľudovou melódiou, vedľajšia je romantickejšia. Druhá veta začína tichými akordami hranými pizzicato. Nežnú až nevinne znejúcu hlavnú tému zahrá flauta a hneď po nej klavír s jemným doporovodom orchestra. V strednej časti vety je zakomponovaná rýchla klavírna pasáž. Tretiu vetu výrazne otvárajú tympany a sláčiky, a ihneď razantne nastupuje klavír. Hlavná téma je rýchla, tanečného charakteru s krátkymi klavírnymi frázami. Ďalšia téma je kontrastná, viac zasnívaná.

Čajkovskij napísal ešte dva klavírne koncerty, ktoré sa ale hrávajú zriedka. Naopak, koncert b-mol je pravdepodobne najznámejším a najpopulárnejším klavírnym koncertom všetkých čias.