Kekrops I.

Kekrops (starogr. Κέκροψ – Kekrops, latinsky Cecrops) je v gréckej mytológii zakladateľ Atén a prvý aténsky kráľ.

Kekrops

Kekrops sa narodil bez rodičov zo zeme. Bol bytosťou, ktorá bola napoly človekom a napoly hadom, hornú časť tela mal ľudskú, nohy mal však zrastené v podobe hada. V mýtoch figuruje ako zakladateľ mesta Atény.

Keď Kekrops mesto zakladal, vznikol medzi bohom Poseidónom a bohyňou Aténou spor o vládu nad týmto krajom. Bohovia aby tento problém vyriešili zišli sa na Akropole. Najvyšší boh Zeus pozval aj Kekropa a vyhlásil, že vládu dostane ten z bohov, ktorý dá mestu cennejší dar. O tom, ktorý dar je cennejší mal rozhodnúť Kekrops. Poseidón zapichol trojzubec do skaly a v tom okamihu z neho vytryskla morská voda. Aténa vrazila do zeme oštep s ktorého vyrástla oliva. Kekrops sa rozhodol pre dar bohyne Atény, lebo jej dar bol užitočnejší, mohol totiž budúcim Aténčanom poskytnúť plody olív prinášajúce bohatstvo. Po prehratom spore bol Poseidón taký nahnevaný, že nechal morskými vlnami zaplaviť planinu pred Aténami. Aby bol Poseidónov hnev zmierený, boli budúce aténske ženy zbavené práva voliť a mužom bolo zakázané nosiť meno svojej matky.

Kekrops dal krátko nato víťaznej Aténe postaviť na Akropole chrám, kde sa jeho tri dcéry – Aglauros, Hersé a Pandrosos stali jeho prvými kňažkami. Jeho dcéram zverila bohyňa Aténa do opatery malého Erichthonia, ktorého pôvod bol nejasný a jeho údajný otec boh Hefaistos sa k nemu nehlásil. Malý Erichtónios mal totiž namiesto nôh hadí chvost, takže bola rozšírená tá domnienka, že Kekrops je jeho otcom.

Aténa dieťa uložila do posvätného košíka a trom dcéram Kekropa prísne nariadila košík neotvárať. Najstaršia Aglauros však nezvládla svoju zvedavosť a košík otvorila. Keď dievčatá videli dieťa s hadím chvostom, navyše vedľa neho ležal veľký had, vydesili sa k smrti a z panickej hrôzy sa vrhli z Akropole do priepasti. Erichtónios sa stal neskôr aténskym kráľom.

Kekrops dal pri Areopágu, malom pahorku boha vojny Area zriadiť prvý súdny orgán, nazývaný Areopág. Miesto bolo zvolené preto, že tu Ares zabil zvodcu svojej dcéry a potom bol omilostený. Mýty hovoria, že Kekrops prispel ku skultúrneniu Aténčanov tým, že nariadil skoncovať s prinášaním ľudských obetí bohom.

Aténčania zasvätili Kekropovi na Akropole posvätný okrsok tzv. Kekropion, kde sa údajne mal nachádzať jeho hrob. V blízkosti tohto miesta zasadila Kekropova dcéra Pandrosos olivu Aténinu olivu, ktorá rastie dodnes. (naposledy ju zasadili v roku 1917)

Zdroje

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kekrops na českej Wikipédii.

Pozri aj

• Zoznam mýtických panovníkov Atén