Karol IV. (Španielsko)

	Karol IV.
	Španielsky kráľ; Astúrsky princ
Panovanie
Dynastia	Bourbonovci
Panovanie	14. december 1788 – 19. marec 1808
Predchodca	Karol III.
Nástupca	Ferdinand VII.
Biografické údaje
Narodenie	11. november 1748; Portici, Sicílske kráľovstvo
Úmrtie	20. január 1819 (70 rokov); Rím, Pápežský štát
Rodina
Manželka	Mária Lujza Parmská
Potomstvo	Šarlota Bourbonská; Mária Lujza Bourbonská; Ferdinand VII.; Carlos, Count Molinaský; Mária Izabela Španielska; Francisco de Paula
Otec	Karol III.
Matka	Mária Amália Saská
Odkazy
	Karol IV.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Karol IV. (špan. Carlos IV, * 11. november 1748, Portici, Sicílske kráľovstvo – † 20. január 1819, Rím, Pápežský štát) bol od 14. decembra 1788 až do svojej abdikácie 19. marca 1808 španielskym kráľom.

Rýchle fakty Panovanie, Dynastia ...

Zavrieť

Karol bol druhý syn španielskeho kráľa Karola III. a Márie Amálie Saskej. Narodil sa v Portici na Sicílii v čase, keď jeho otec bol Neapolským a Sicílskym kráľom. Jeho starší brat Filip bol ako ťažký epileptik z následníctva vylúčený.

Po svojej matke, vnučke Augusta II. Silného, zdedil postavu a fyzickú silu saského rodu, ale nebol veľmi inteligentný. Karol IV. bol veľmi dôverčivý a bol známy svojou láskavosťou. Bol ľahko ovplyvniteľný a počas jeho panovania vládla de facto jeho energická manželka Mária Lujza a jej obľúbenec, minister Manuel de Godoy.

V roku 1788 zomrel Karolov otec, kráľ Karol III., a tak Karol nastúpil na trón ako Karol IV.. Nový kráľ považoval svoj úrad za posvätný a vyzeral ako absolutistický a mocný panovník. V skutočnosti bol však iba pasívnym členom svojej vlády, ktorý väčšinu času trávil na poľovačkách. Vládne záležitosti prenechal svojej manželke a svojmu predsedovi vlády. V roku 1792 sa po dlhom úsilí podarilo Márie Lujze odstrániť z funkcie floridablancaského grófa Josého Moñinoa y Redondoa a na jeho miesto menovala Pedra Pabla Abarcu de Bolea, arandaského grófa, predsedu aragónskej vládnej strany v krajine. Ale v dôsledku vojny proti republikánskemu Francúzsku bol liberálny gróf Pedro Pablo nahradený Manuelom de Godoyom, ktorý bol kráľovnej obľúbenec a pravdepodobne aj jej milenec.

Manuel de Godoy pokračoval v politike svojho predchodcu a zaujal tak neutrálny postoj voči vývoju situácie vo Francúzsku. Potom však Španielsko začalo v roku 1793 protestovať proti poprave zosadeného kráľa, následkom čoho Francúzsko vyhlásilo vojnu Španielsku a v roku 1795 bol Manuel de Godoy nútený uzavrieť spojenectvo a vyhlásiť vojnu Veľkej Británii.

Španielsko zostalo spojencom Francúzska a podporovalo kontinentálnu blokádu, pokým Británia nevyhrala námornú bitku pri Trafalgare. Po Napoleonovom víťazstve v Prusku v roku 1807 Godoy opäť postavil Španielsko na Francúzsku stranu. Táto zmena strán oslabovala Karolovu pozíciu dôveryhodného spojenca, zatiaľ čo návrat do spojenectva s Francúzskom zvýšilo Godoyovu nepopularitu a posilnilo partido fernandista, hnutie priaznivcov korunného princa Ferdinanda, ktorí boli zástancami dobrých vzťahov s Veľkou Britániou.

V roku 1808 sa uskutočnila vzbura proti kráľovi Karolovi. V dôsledku nej Karol IV. abdikoval 19. marca 1808 a vládu prenechal svojmu synovi Ferdinandovi, ktorý vládol pod menom Ferdinand VII. Počas jeho vlády Napoleon poslal do Španielska približne 100 000 vojakov.

V roku 1812 sa Karol nakoniec usadil v Ríme v Palazzo Barberini, kde 20. januára 1819 zomrel.

4. septembra 1765 sa oženil s Máriou Lujzou Bourbonsko-parmskou (* 1751 – † 1819), dcérou vojvodu Filipa I. z Parmy a Márie Lujzy Bourbónskej. Mali spolu 14 detí:

Carlos Clemente Antonio (* 19. september 1771 – † 7. marec 1774)
Šarlota Jana (* 25. máj 1775 – † 7. január 1830) ∞ 1785 portugalský kráľ Ján VI. (1767 – 1826), syn kráľovnej Márie I. a kráľa Petra III.
María Luisa Carlota (* 11. september 1777 – † 2. júl 1782)
Mária Amália (* 9. január 1779 – † 22. júl 1798) ∞ 1795 španielsky infant Anton Pascal (1755 – 1817), syn Karola III. a Márie Amálie Saskej.
Carlos Domingo Eusebio (* 5. marec 1780 – † 11. jún 1783)
Mária Lujza (* 6. júl 1782 – † 13. marec 1824) ∞ 1795 etrúrsky kráľ Ľudovít (1773 – 1803), syn vojvodu Ferdinanda Parmského a Márie Amálie Habsbursko-lotrinskej.
Carlos Francisco de Paula (* 5. september 1783 – † 11. november 1784)
Felipe Francisco de Paula (* 5. september 1783 – † 18. október 1784)
Ferdinand (* 14. október 1784 – † 29. september 1833) ∞
- 1/ 1802 princezná Mária Antónia Neapolsko-sicílska (1784 – 1806), dcéra kráľa oboch Sicílii Ferdinanda I. a Márie Karolíny Habsbursko-lotrinskej
- 2/ 1816 princezná Mária Izabela Portugalská (1797 – 1818), dcéra Jána VI. a Šarloty Španielskej
- 3/ 1819 princezná Mária Jozefa Saská (1803 – 1829), dcéra princa Maximiliána Saského a Karolíny Bourbonskej z Parmy
- 4/ 1829 princezná Mária Kristína Neapolsko-sicílska (1806 – 1878), dcéra kráľa oboch Sicílii Františka I. a jeho druhej manželky Márie Izabely Španielskej
Karol V. Mário (* 29. marec 1788 – † 10. marec 1855) ∞ 1816 princezná Mária Františka Portugalská (1800 – 1834), dcéra Jána VI. a Šarloty Španielskej
Mária Izabela (* 6. júl 1789 – † 13. september 1848) ∞ 1802 sicílsky kráľ Františka I. (1777 – 1830), syna Ferdinanda I. a jeho prvej manželky Mária Karolína Habsbursko-lotrinská
María Teresa (* 16. február 1791 – † 2. november 1794)
Felipe María Francisco (* 28. marec 1792 – † 1. marec 1794)
František Pavol Bourbonský (* 10. marec 1794 – † 13. august 1865) ∞ 1819 princezná Lujza Šarlota Neapolsko-sicílska (1804 – 1844), dcéra kráľa oboch Sicílií Františka I. a jeho druhej manželky Márie Izabely Španielskej