Karel Havlíček Borovský vlastným menom Karel Havlíček (* 31. október 1821, Borová u Přibyslavi[1] – † 29. júl 1856, Praha[2]) bol český básnik, novinár a politik.[3]
Rýchle fakty Narodenie, Úmrtie ...
Zavrieť
Pripisuje sa mu výrazný vplyv pri vzniku a formovaní českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Prívlastok Borovský, ktorým podpisoval svoje diela odvodil od svojho rodiska.
Bol prívržencom ideológie austroslavizmu.
V roku 1846 Havlíček navštívil litoměřický biskupský cintorín, kde sa zhrozil, že hrob Karla Hynka Máchu nie je nijako označený. Zasadil sa o vytvorenie náhrobku, ktorý je dnes na pražskom Vyšehrade.[4] V roku 1848 navrhol a presadil premenovanie pražského Koňského trhu na Václavské náměstí[5] a tiež Dobytčího trhu na Karlovo náměstí. Neúspešne presadzoval zriadenie prvej českej priemyslovej školy.[6]
Beletria
- Epištoly kutnohorské - kritika cirkevnej hierarchie slúžiacej nastupujúcemu neoabsolutizmu[7]
- Obrazy z Rus - dielo má cestopisný i reportážny ráz; ide o kritiku cárizmu, je v ňom prítomná empatia s obyčajnými ľuďmi.
- Tyrolské elegie – názov elégie (nárek, žalospev) je ironický. Dielo je humorným a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a väznenia v Brixenu v Tirolsku. Kritizuje políciu, spoločenský systém (nenavrhuje však lepší). Používa skutočné mená a príhody (napr. príhoda o zatknutí, keď sa splašili kone, a krotiť ich musel sám Havlíček). Skladá sa z deviatich spevov. Objavujú sa tu satirické, lyrické a ironické prvky. Celé dielo je napísané v pravidelných rýmovaných štvorveršiach.
- Král Lávra – írska ľudová povesť o kráľovi s oslími ušami. Kráľov holič nesmie prezradiť, aké má kráľ uši. Toto tajomstvo povie vŕbe, z ktorej si niekto urobí píšťalku, a tá ho roztrúbi po celom kraji.
- Křest svatého Vladimíra – príbeh boha Perúna (slovanský boh hromu). Cár chcel, aby mu pri oslave Perun zahrmel na slávu, čo Perún odmietol splniť. Cár dal Perúna chytiť a utopiť. Dielo je napísané veľmi čítavým, jednoduchým, hovorovým, miestami až vulgárnym jazykom, je tiež veľmi kritické - hlavne v závere. Havlíček tu ironizuje moc štátneho aparátu, ktorá môže zlikvidovať aj boha.
- Epigramy – krátke veršované skladby, ktoré v prvej časti uvádzajú akúsi predstavu a druhá končí pointou. Väčšinou ide o kritiku, paródiu, či satiru. Havlíček ich definuje: „Epigramy jsou malinké nádoby, do kterých vztek svůj nalévám, aby mi srdce nežral“.
- Duch Národních novin - výber novinových článkov z obdobia pôsobení K. Havlíčka Borovského v Národních novinách.
Literárna kritika
- O literatuře (1955) – knižný súbor pôvodne časopisecky zverejnených článkov
Janský, Karel: Karel Hynek Mácha – Život uchvatitele krásy, Praha, 1953
HAVLÍČEK, Karel. Epištoly Kutnohorské. Havlíčkův Brod : Jiří Chvojka, 1949. Vydavateľské poznámky pripravil Miloslav Novotný. S. 93n.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Havlíček Borovský na českej Wikipédii.
Karel Havlíček Borovský
