Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk[1] – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let absolvoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.[2][3]

Rýchle fakty Št. príslušnosť, Stav ...
Jurij Gagarin
kozmonaut CPK
Thumb
Jurij Gagarin s vyznamenaniami, 1963
Thumb
Št. príslušnosťZSSR
Stavzosnulý
Narodenie9. marec 1934
Gžatsk, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)[1]
Úmrtie27. marec 1968 (34 rokov)
neďaleko obce Novosiolovo, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Iné zamestnaniepilot
Hodnosťplukovník sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre1 hodina, 46 minút
Kozmonaut od7. marca 1960
MisieVostok 1
Kozmonaut do27. marca 1968
Kozmonautický portál Kozmonautický portál
Biografický portál Biografický portál
Zavrieť

Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.

Život

Mladosť

Thumb
Gagarinov rodný dom v Klušine, dnes múzeum

Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino,[4][5][6] skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.[1] Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino. Jeho rodičia pracovali v kolchoze. Otec Alexej Ivanovič Gagarin bol tesár a stolár. Matka Anna Timofejevna bola dojička, neskôr postúpila na vedúcu mliečnej farmy kolchozu.[7] Gagarinovci mali štyri deti: najstaršieho Valentina, jedinú dcéru Zoju, syna Jurija a najmladšieho Borisa.[8]

Do ich života silno zasiahla vojna. Keď sa v septembri 1941 priblížil front, jedného dňa pristálo na poli za dedinou poškodené lietadlo Jak-1, a tak dedinské deti prvýkrát v živote videli lietadlo. Malému Jurijovi pilot dovolil aj sadnúť si do kabíny.[9][pozn. 1] Po príchode Nemcov v októbri 1941 bola uzatvorená škola, do ktorej začal sedemročný Jurij Gagarin chodiť len pred niekoľkými týždňami. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na okupovanom území bol neľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a Gagarinovci si potom museli vykopať zemľanku, aby mali kde žiť.[7] Do školských lavíc sa Jurij mohol vrátiť až po oslobodení v marci 1943. V tej dobe bola rodina rozdelená, ustupujúci Nemci so sebou odvliekli jeho dvoch starších súrodencov, ale obaja zo zajatia utiekli a potom bojovali v Červenej armáde až do konca vojny. Otca zase po oslobodení odviedli do Červenej armády, slúžil v neďalekom Gžatsku. Celá rodina sa zišla až po skončení vojny v lete 1945.[7]

V máji 1945 sa Gagarinovci presťahovali do Gžatska. V roku 1949 Jurij Gagarin dokončil 6. triedu základnej školy a rozhodol sa vyučiť remeslu. Prijali ho do učilišťa pri podniku poľnohospodárskych strojov v Ľuberci pri Moskve na výučbu v odbore zlievač. Súčasne vo večernej škole robotníckej mládeže chodil do 7. triedy, aby mal úplné stredné vzdelanie.[8] Po dokončení učilišťa roku 1951 bol ako jeden z najlepších učňov vybraný na ďalšie štúdium na Saratovskú priemyselnú školu, ktorú absolvoval s výborným prospechom.[10][pozn. 2] V Ľuberci aj v Saratove veľa času venoval športu, vynikal najmä v basketbale, a to aj napriek svojej výške - meral iba 158 cm.[12] V Saratove sa stal aj kapitánom basketbalového mužstva školy,[11] ale tiež hral na trúbku v kapele.[12] Zúčastnil sa práce fyzikálneho krúžku, tu okrem iného dostal za úlohu pripraviť prednášku o Konstantinovi Ciolkovskom a jeho prácach o raketových motoroch a kozmických letoch. Ciolkovského myšlienky zanechali v Gagarinovi hlboký dojem.[8]

Letec

Thumb
Gagarin ako letecký kadet v saratovskom aeroklube, cca 1954 – 1955

Počas štúdií v Saratove so spolužiakmi sníval o lietaní. Koncom roka 1952 sa prihlásili do pilotných kurzov DOSAAF, ale k lietaniu sa nedostali. Keď neďaleko Saratova vznikla škola civilného letectva, skúsili šťastie aj tam, ale nespĺňali podmienky pre prijatie. Uspeli až na tretíkrát,[12] v októbri 1954 ich prijali do saratovského aeroklubu, od jari 1955 už Gagarin lietal na Jaku-18. V lete dokončil štúdium a rozhodol sa pre dráhu stíhacieho pilota. Na jeseň 1955 bol prijatý na vojenskú leteckú školu v Orenburgu. [pozn. 3] Štúdium sa neobišlo bez problémov, v druhom roku mal Gagarin problémy s pristávaním s cvičným prúdovým MiGom-15UTI, hrozilo mu dokonca vylúčenie zo školy.[13] Popularitu medzi spolužiakmi mu neprinieslo jeho nekompromisné vyžadovanie disciplíny z pozície pomocníka veliteľa čaty.[pozn. 4] Po dvoch rokoch [pozn. 5] ukončil leteckú školu s vyznamenaním.[10]

Ako absolvent s vynikajúcim prospechom mal právo vybrať si miesto služby. S priateľmi sa rozhodol pre život na severe Ruska.[14] Slúžil v 769. stíhacom leteckom pluku 122. stíhacej leteckej divízie (rus. 769-й истребительный авиационный полк (ИАП) 122-й истребительной авиационной дивизии) Severnej flotily na základni Luostari-Novoje[pozn. 6] pri Murmansku za polárnym kruhom.[16] K pluku nováčikovia prišli koncom novembra 1957. Po dôkladnej teoretickej príprave a zložení skúšok zo špecifík lietania na severe začali od marca nasledujúceho roka lietať na strojoch MiG-15bis.[14] V útvare dosiahol 265 letových hodín (teda v lietadlách nalietal 265 hodín, počítajúc ich od počiatkov jeho leteckej kariéry v aeroklube).[pozn. 7]

V závere štúdií v Orenburgu sa po jedenapolročnej známosti 27. októbra 1957[19] oženil so zdravotníčkou Valentinou Ivanovnou Goriačovovou.[10] Zoznámil sa s ňou na tanečnom večierku v leteckej škole [pozn. 8] začiatkom roka 1956.[20] O rok a pol, 17. apríla 1959, sa im narodila dcéra Jelena, druhá dcéra Gaľa sa narodila 7. marca 1961, iba päť týždňov pred Gagarinovým kozmickým letom.[19]

Účasť na kozmickom programe

Thumb
Kozmonaut Jurij Gagarin v kabíne kozmickej lode Vostok pred štartom prvého kozmického letu s ľudskou posádkou vôbec, 12. apríl 1961

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvetisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom. Nakoniec sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode práve Gagarina (zrejme značnú úlohu hrala jeho skromná povaha a vhodný triedny pôvod).

Dňa 12. apríla 1961 o 6. hodine a 7. minúte svetového času odštartoval Jurij Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. (Traduje sa jeho radostné zvolanie pri zážihu motorov: „Поехали!“ – Ideme!) Uskutočnil jeden oblet Zeme a po 106 minútach pristál na padáku pri dedine Smelovka v Saratovskej oblasti.[2][3]

„ Počul som piskot a stále silnejší hrmot, pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou. Hluk nebol silnejší, než je možné počuť v tryskovom lietadle, bolo v ňom však veľa muzikálnych tónov a farieb, ktoré žiaden skladateľ nikdy nezapísal do nôt, a ktoré žiaden hudobný nástroj ani ľudský hlas nemôže nikdy reprodukovať... “
– Gagarinov opis štartu Vostoku[21]

Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty, čo sovietska vláda dobre využila. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. 14. apríla ho triumfálne privítali v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch po celom svete od Londýna až po Havanu (za pozornosť stojí fakt, že vôbec prvá Gagarinova zahraničná cesta viedla do Prahy).

Okrem verejných povinností sovietskej „ikony“ (o. i. bol aj poslancom Najvyššieho sovietu) zostal Gagarin kozmonautom. Ako vedúci skupiny kozmonautov (a od roku 1963 zástupca veliteľa výcvikového strediska) sa podieľal na ich výcviku a veľmi sa usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, najmä na (neskôr zrušenom) programe letu na Mesiac. Študoval tiež na Žukovského vojenskej leteckej akadémii v Moskve.

Smrť

Thumb
Cvičné prúdové lietadlo MiG-15UTI, typ, na ktorom zahynul Gagarin

Zahynul 27. marca 1968 spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serioginom pri bežnom cvičnom lete, keď sa zrútil ich MiG-15UTI. Stroj havaroval asi 18 km od mesta Kiržač. Okolo okolností pádu lietadla existujú viaceré špekulácie. Niektoré hovoria, že sa mohol dostať do stopy turbulencie iného stroja. Túto verziu napokon preukázalo aj dlho utajované vyšetrovanie, ktorého časť uverejnil až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov. Gagarin sa spolu so Serioginom dostali počas letu do blízkosti stroja Su-15, ktorého prototyp bol v tej dobe v oblasti testovaný. Pilot Su-15, ktorý sa mal pohybovať vo výške okolo 10 000 metrov, však porušil predpisy a letel v malej výške, kde sa pohyboval aj MiG-15UTI s Gagarinom a Serioginom, ktorí o jeho prítomnosti nič netušili. Po tom, čo sa dostali do stopy jeho stroja, ich MiG-15UTI v malej výške padol do vývrtky, ktorú sa im už nepodarilo vybrať, a ich stroj sa roztrieštil o zem.[22]

Niektoré iné teórie hovorili, že v pretlakovej kabíne došlo k dekompresii a obaja letci sa rozhodli pre okamžité klesanie skôr, ako dôjde k strate vedomia. Počas strmhlavého letu však Gagarin aj Serjogin stratili vedomie a ich neovládaný stroj narazil do zeme a explodoval.[23]

Gagarin bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve. Jeho pohreb sa konal 30. marca 1968.

Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Je po ňom pomenovaná planétka č. 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca.

Gagarin v pop kultúre

Pri správe o Gagarinovom lete napísal brniansky dirigent a hudobný skladateľ Gustav Brom na počesť prvého kozmonauta pieseň s názvom „Pocta astronautovi“, známejšiu pod nepôvodným názvom „Dobrý den, majore Gagarine“, narýchlo zloženou Jaromírom Hniličkom a Pavlom Páclom. Pieseň sa stala veľmi populárnou ako svojou melódiou, tak aj textom.

Alexandra Pakhmutova a Nikolaj Dobronravov napísali po Gagarinovej smrti cyklus piesní "Gagarinova konštelácia"[24]. Jednou z najpopulárnejších piesní v tomto cykle je "viete, aký to bol chlap" ("Вы знаете, каким он парнем был").[25] Pieseň "Mäkkosť" ("Нежность"), napísaná v roku 1965, bola jednou z najobľúbenejších piesní sovietskych kozmonautov.[26][27][28]

„ Keď som v kozmickej lodi obletel Zem, videl som, aká je naša planéta krásna. Ľudia, chráňme a rozmnožujme túto krásu, neničme ju! “
– Jurij Gagarin

Filatelia a numizmatika

  • Thumb
    Sovietska poštová známka z roku 1961 k príležitosti prvého letu človeka do vesmíru
  • Thumb
    Jurij Gagarin na sovietskej poštovej obálke z roku 1962
  • Thumb
    Sovietska poštová známka z roku 1964 na počesť Gagarinovho letu
  • Thumb
    Gagarin na adžmánskej poštovej známke z roku 1969 k príležitosti 1. výročia jeho tragickej smrti
  • Thumb
    Kirgizská poštová známka z roku 1996
  • Thumb
    Gagarin s holubicou na striebornej pamätnej minci v nominálnej hodnote 3 rubľov k príležitosti 40. výročia jeho letu
  • Thumb
    Pamätná 10-rubľová minca z roku 2001 s portrétom Gagarina a jeho podpisom
  • Thumb
    Ruská poštová známka z roku 2009 k príležitosti 75. výročia Gagarinovho narodenia s predtým nepublikovanou fotografiou
  • Thumb
    Macedónska poštová známka z roku 2009 k 75. výročiu Gagarinovho narodenia
  • Thumb
    Bieloruská poštová známka z roku 2011 k 50. výročiu Gagarinovho letu
  • Thumb
    Ukrajinská poštová známka z roku 2011 k 50. výročiu prvého letu človeka do vesmíru
  • Thumb
    Gagarin v skafandri na kazašskej poštovej známke z roku 2011
  • Thumb
    Gagarin na moldavskej poštovej známke z roku 2011 pri príležitosti 50. výročia jeho letu
  • Thumb
    Strieborná 3-rubľová pamätná minca k 50. výročiu Gagarinovho letu
  • Thumb
    Pamätná zlatá minca v nominálnej hodnote 1 000 rubľov k príležitosti 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru
  • Thumb
    Kirgizská poštová známka z roku 2019 k 85. výročiu Gagarinovho narodenia

Poznámky

  1. [P 1]
    Po Gagarinovom kozmickom lete sa ukázalo, že onen pilot, istý Larcev, prežil vojnu a začiatkom 60. rokov žil v Gorkom.[9]
  2. [P 2]
    Z 32 skúšok zložených za štyri roky štúdia mal 31 "pätiek", len z psychológie "štvorku".[11] (V sovietskom i ruskom známkovaní bola a je päťka najlepšie a jednotka najhoršie ohodnotenie.)
  3. [P 3]
    Celým názvom Prvá čkalovská vojenská letecká škola pilotov K. J. Vorošilova (rus. Первое Чкаловское военное авиационное училище летчиков им. К. Е. Ворошилова). Škola bola čkalovská, pretože Orenburg bol v rokoch 1938 – 1957 premenovaný na Čkalov.
  4. [P 4]
    Traja z nich ho jednej noci zbili. Gagarin si niekoľko dní poležal v nemocnici, vinníkov súd poslal do nápravného tábora.[13]
  5. [P 5]
    Bežné štúdium bolo štvorročné, ale v tom čase bolo pre nedostatok pilotov mimoriadne skrátené na dva roky.[12]
  6. [P 6]
    Dnes Korzunovo. Luostari-Novoje bolo v roku 1967 s prispením Gagarina pomenované po generálovi Korzunovovi, veliteľovi letectva Severného loďstva v rokoch 1956 – 1966.[15]
  7. [P 7]
    V aeroklube nalietal 42 hodín a 23 minút, pri ukončení leteckej školy v Orenburgu mal celkový nálet 166 hodín a 41 minút,[17] 265 hodín dosiahol pri prijatí do oddielu kozmonautov v marci 1960[16] alebo k októbru 1959.[17] Pred posledným letom mal nálet 340 hodín a 15 minút.[18]
  8. [P 8]
    Tanečná sála bola umiestnená, neobyčajne výhodne pre jej študentov, priamo v priestoroch vojenskej leteckej školy.[13]

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.

Chrome
Wikiwand for Chrome
Edge
Wikiwand for Edge
Firefox
Wikiwand for Firefox