Remove ads
slovenský jazykovedec From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. PhDr. Jozef Štolc, DrSc. (* 24. marec 1908, Hranovnica – † 15. júl 1981, Bratislava) bol slovenský jazykovedec – dialektológ a vysokoškolský pedagóg.[1] Venoval sa výskumu slovenských nárečí, ale aj jazykovej kultúre a jazykovej výchove.[2][3]
Jozef Štolc | |
slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský pedagóg | |
Narodenie | 24. marec 1908 Hranovnica, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 15. júl 1981 (73 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Filozofická fakulta Viedenskej univerzity |
Rodičia | Michal Štolc Mária Štolcová, rod. Grigerová |
Manželka | Anna, rod. Ondrejčáková |
Deti | Svorad Štolc Elena Marečková-Štolcová |
Narodil sa 24. marca 1908 v Hranovnici na Spiši v rodine kováča Michala Štolca a Márie, rod. Grigerovej.[1] V rokoch 1913 – 1919 navštevoval ľudovú školu v Hranovnici, 1919 – 1920 meštiansku školu v Kežmarku, v rokoch 1920 – 1922 reálne gymnázium v Levoči a 1922 – 1928 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1928 – 1932 absolvoval štúdium slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (v roku 1941 potom PhDr., 1948 doc., 1956 prof., 1969 DrSc.).[1][4] V štúdiu germanistiky pokračoval v rokoch 1932 – 1933 na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity.[3]
V rokoch 1933 – 1940 vyučoval s aprobáciou zo slovanskej a germánskej filológie na reálnych gymnáziách v Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi a v Bratislave. V rokoch 1940 – 1945 bol pridelený na Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave.[1]
Ešte počas štúdia sa na podnet prof. Václava Vážného, českého jazykovedca pôsobiaceho na Slovensku, začal venovať štúdiu nárečí. Prvé štúdie a neskôr aj doktorskú dizertáciu o spišskom nárečí napísal s využitím nárečových textov a ľudovej slovesnosti z rodného Spiša. Okrem Slovenska realizoval dialektologický výskum aj v Maďarsku (1946) a v Juhoslávii (1947, 1965). V rokoch 1946 – 1951 pôsobil na Slovenskej akadémii vied a umení (SAVÚ) ako vedecký pracovník a neskôr aj riaditeľ Jazykovedného ústavu, prednosta vedeckých ústavov a vedúci kancelárie prezídia.[1][2] Zároveň prednášal historickú a súčasnú slovenskú gramatiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po nedobrovoľnom odchode z akadémie v roku 1951 pôsobil ako redakčný pracovník vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1952 – 1953 ako odborný redaktor Slovenského pedagogického nakladateľstva a v rokoch 1953 – 1954 ako vedecký pracovník Ústavu slovenského jazyka SAV. V rokoch 1954 – 1959 vyučoval historickú gramatiku a dialektológiu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, v rokoch 1960 – 1963 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu pro jazyk český ČSAV v Brne. Od roku 1964 až do odchodu na dôchodok v roku 1976 bol vedúcim vedeckým pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave, kde potom žil aj na dôchodku.[1]
Bol členom redakčných rád časopisov Linguistica Slovaca, Jazykovedný časopis a Slovenská reč.[2][3]
S manželkou Annou, rod. Ondrejčákovou mali syna Svorada (* 1939 – † 2023; farmakológ; UK, SAV) a dcéru Elenu, vyd. Marečkovú (* 1943; venovala sa lekárskej terminológii a medicínskej latinčine; Masarykova univerzita v Brne).[1][5][6][7]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.