John Farey, Sr. (* 1766, Woburn, Spojené kráľovstvo – † 6. január 1826, Londýn) bol anglický geológ a spisovateľ. Dnes je však známy predovšetkým vďaka Fareyovým postupnostiam, matematickému konceptu, ktorý je po ňom pomenovaný.
| John Farey | |
 Fareyova silueta vytvorená White Watsonom a vystavená v Derby Museum and Art Gallery | |
| Narodenie | 1766 Woburn, Beresfordshire, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 6. január 1826 Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Commons |  John Farey |
Život
John Farey sa narodil vo Woburne v grófstve Bedfordshire a študoval v Halifaxe v grófstve West Yorkshire. Prejavoval nadanie v matematike a v kreslení, takže si ho všimol John Smeaton (1724 – 1792). Po ukončení štúdia sa presunul do Londýna, kde mal príbuzných, a pracoval tu mnoho rokov. Počas nich sa zoznámil so svojou budúcou ženou Sophiou Hubertovou (1770 – 1830). Neskôr sa vzali a v Londýne sa im narodilo ich prvé dieťa, John Farey mladší. Neskôr mali ešte osem ďalších detí, ale dospelosti sa ich dožilo len šesť.
V Londýne Farey tiež zomrel. Po jeho smrti jeho vdova ponúkla jeho geologickú zbierku Britskému múzeu, ale to ju odmietlo, bola teda rozobraná.
Woburn a Londýn
V roku 1792 sa Farey stal zamestnancom Francisa, piateho vojvodu z Bedfordu, a staral sa o jeho statky vo Woburne. Po smrti vojvodu v roku 1802 sa Farey opäť vrátil do Londýna a zvažoval život na vidieku, alebo aj emigrácii. Nakoniec sa v Londýne usadil a stal sa tu konzultantom v odbore zememeračstvo a geológia. To bolo možné vďaka známosti s Williamom Smithom, ktorý bol v roku 1801 zamestnaný u vojvodu z Bedfordu a pracoval na zavlažovaní. Vojvoda si bol vedomý, že Smith rozumie podložiam a poveril ho v roku 1802 preskúmaním okraja kriedových kopcov južne od Woburnu, aby sa dozvedel podrobnosti o poradí tunajších vrstiev. Súčasťou zadania bolo vziať sebou Fareya. Farey o tejto dobe poznamenal, že Smith bol skutočným majstrom a učiteľom v oblasti prieskumu hornín - a vo svojich prácach potom preukázal, že sa od svojho učiteľa naučil mnohé.
V roku 1805 sa stal nástupcom Arthura Younga vo funkcii sekretára Smithfield Clubu. V rámci svojej práce cestoval po celom kraji a o jeho služby mali záujem mnohí vlastníci pôdy, ktorí dúfali v zisk z hornín na svojich pozemkoch. Dôležitou časťou jeho práce bola ložisková geológia. Odhalením nových nálezísk uhlia i nových nálezísk železných rúd sa podieľal na rýchlom priebehu priemyselnej revolúcie.
Písanie
Farey bol plodným autorom a napísal najmenej 270 článkov. Písal o všetkom možnom, o geológii, meteorológii, metrológii, hudbe, matematike i pacifizmu.
Bol jedným z dôležitých prispievateľov Nové Cyclopædie, kam písal články o mineralógii, kanáloch alebo zvuku. Podľa niektorých zdrojov napísal aj článok o pare, ale to je omyl - ten bol v skutočnosti napísaný jeho synom.
V roku 1809 sa Farey stretol s Williamom Martinom, ktorý už predtým publikoval prácu o skamenelinách v grófstve Derbyshire. Plánovali spolu vytvoriť geologickú mapu grófstva, ale Martin bol chorý a ako sa mohli zísť druhýkrát, zomrel.
Fareyovo najslávnejšie dielo je General View of the Agriculture and Minerals of Derbyshire (Všeobecný pohľad na poľnohospodárstvo a minerály grófstva Derbyshire), ktoré vyšlo v troch zväzkoch v rokoch 1811-1817. Popisuje vrchnej vrstvy britského podložia, najmä toho v Derbyshire. V tomto diele Farey opäť upozorňuje na výsledky prieskumov svojho učiteľa Williama Smitha.
Asi najznámejším Fareyovom výsledkom, aspoň mimo geológii, bolo vymyslenie tzv. Fareyových postupností. K nemu došlo, keď skúmal matematickú podstatu zvuku.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Farey na českej Wikipédii.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
