Jeskyně Na Pomezí
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jeskyně Na Pomezí sú krasové jaskyne s kvapľovou výzdobou ležiace v zalesnenom svahu vedľa cesty I/60 vedúcej z Lipovej-lázně do Vápennej. Od roku 1965 sú národnou prírodnou pamiatkou.
Jeskyně Na Pomezí | |
národná prírodná pamiatka | |
kvapľová výzdoba | |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Olomoucký kraj |
Okres | Okres Jeseník |
Lokalita | Lipová-lázně, Vápenná |
Nadmorská výška | 520 – 650 m n. m. |
Súradnice | 50°14′44″S 17°8′9″V |
Rozloha | 20,5993 ha |
Vznik | 25. máj 1965[1] |
- Vyhlásil | Okresný národný výbor Šumperk |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 649 |
Poloha na mape Česka | |
Wikimedia Commons: Jeskyně Na Pomezí | |
Webová stránka: Biolib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vďaka ťažbe mramoru v neďalekom Havránkovom lome boli v krasovom území Na Pomezí objavené v rokoch 1934 – 36 prvé jaskyne (napr. Utajená, v roku 1962 zasypaná). V roku 1936 bola objavená rozsiahla jaskyňa Rasovna, ktorá siaha až do hĺbky 70 m od povrchu. Jaskyňa bola preskúmaná, ale pretože bola voľne prístupná jej kvapľová výzdoba bola z veľkej časti poničená vandalmi. Po vojne vznikol v Jeseníku speleologický oddiel, v ktorého čele stál Karel Všetička, ktorý objavil niekoľko menších jaskýň (Netopýrka, Komínová, Liščí díra).
Dnešná Jaskyňa Na Pomezí bola objavená 28. augusta 1949, kedy sa do nej podarilo vniknúť komínom o veľkosti 25×50cm. Jaskyňa je od 16. mája 1950 sprístupnená verejnosti.
V rokoch 2004-2005 prebehla v jaskyniach rozsiahla rekonštrukcia, počas ktorej boli obnovené chodníky, stará elektroinštalácia bola vymenená za novú, úspornú a bola odvezená zemina z bočných chodieb.
Prehliadková trasa má dĺžku 390 metrov, celková dĺžka chodieb v jaskyniach je viac ako 1 700 m. Je tam je stála teplota ovzdušia 7,7 °C. Prehliadka trvá 45 minút. Ročne sem zavíta až 70 000 návštevníkov. Jaskyne sú najväčším jaskynným systémom v Česku, ktorý vznikol rozpúšťaním mramoru (t. j. kryštalického vápenca).
K jaskyni môžeme prísť po modrej a zelenej turistickej značke, ktoré nás zavedú priamo k prevádzkovej budove. Značky vedú od autobusovej i vlakovej zastávky: Lipová-lázně – jaskyne.
Jaskyne sa nachádzajú v nepríliš veľkej krasovej oblasti vytvorenej v masíve kryštalických vápencov devónskeho obdobia. Jaskyne sú puklinové, vznikli vďaka koróznej a eróznej činnosti vody, ktorá do nich presakovala. Pre ne sú typické dlhé, úzke a vysoké chodby, ktoré sa miestami rozširujú do väčších dómov. Väčšie dómy vznikli, keď sa prekrížili chodby z viacerých smerov a jaskynné stropy sa zrútili.
Na území krasu nájdeme ako podzemné tak i povrchové krasové javy, medzi povrchové patria závrty, ponory a vývery. Jaskyne majú bohatú kvapľovú výzdobu, nájdeme tu stalaktity, stalagnáty, sintrové vodopády, záclonky, jazierka s jaskynnými perlami, nátekové formy i drobné brčká.
Na území krasu v súčasnosti rastie nepôvodný smrekový les. Rastú tu však vzácne a ohrozené druhy rastlín, ako napríklad slezinník zelený (Asplenium viride), vstavač mužský (Orchis mascula), pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata) a vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia).
Jaskyne slúžia ako zimovisko pre netopiere, hlavne ohrozeného podkovára krpatého (Rhinolophus hipposideros) a netopiera veľkého (Myotis myotis). Pri sčítaní bolo zistených až 600 jedincov v 11 druhoch. Zabýval sa tu i pavúk mata temnostná (Meta menardi).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.