From Wikipedia, the free encyclopedia
Jaroslav Vrchlický, vlastným menom Emil Frida (* 17. február 1853 – † 9. september 1912), bol český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ.
Jaroslav Vrchlický | |
český spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Emil Frida |
Narodenie | 17. február 1853 |
Louny, Rakúske cisárstvo (dnes Česko) | |
Úmrtie | 9. september 1912 (59 rokov) |
Domažlice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko) | |
Alma mater | Karlova univerzita |
Rodičia | Jakub Frida Marie, rod. Kolářová |
Príbuzní | Sofie Podlipská (svokra) |
Manželka | Ludmila Podlipská (1879 – ) |
Deti | Eva Vrchlická, Milada Vrchlická, Jaroslav Vrchlický ml. |
Podpis | |
Odkazy | |
Jaroslav Vrchlický (multimediálne súbory na commons) | |
Pochádzal z Loun, jeho otec bol kupcom. Detstvo strávil v Ovčároch pri Kolíne. Gymnázium študoval v Slanom (od. roku 1862) v Prahe a Klatovoch, po jeho ukončení (1872) študoval, na želanie rodičov na bohosloveckej fakulte. Už v roku 1873 prestúpil na filozofickú fakultu v Prahe, kde študoval dejepis, filozofiu a francúzsku literatúru, ktorú neskôr prekladal.
Počas štúdií sa zoznámil s Winterom, Sládkom a Jiráskom a spolu založili skupinu Lumírovcov (Jirásek potom prešiel k Ruchovcom).
Od roku 1875 pracoval ako vychovávateľ a tajomník grófskej rodiny v Taliansku.
Po návrate pôsobil ako učiteľ a v roku 1877 bol vymenovaný za tajomníka na českej technike, neskôr sa stal profesorom moderných vied a získal čestný doktorát.
Roku 1879 sa oženil s Ludmilou Podlipskou, s ktorou precestoval takmer celú Európu.
V roku 1901 ho spolu s Antonínom Dvořákom, cisár vymenoval za člena Panskej snemovne ríšskej rady vo Viedni, kde vystupoval a obhajoval požiadavku všeobecného hlasovacieho práva. Ako človek bol nesmierne činný, okrem iného bol členom Kráľovskej akadémie v Padove, členom tovarišstva poľského v Paríži a samozrejme čestným občanom mnohých českých miest. Na univerzite prednášal literatúru, bol jedným z prvých členov Českej akadémie vied. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Vrchlického dielo obsahuje viac ako 200 zväzkov okrem iného (cez 80 básnických zbierok, 50 divadelných hier).
Jeho zbierky a drámy sa pomerne dobre čítajú. Vrchlický sa snažil dokázať, že čeština môže vyjadriť všetko, že sa to skutočne dá, ale niekedy tieto tvary pôsobia podivne a nepekne.
Neskoršou generáciou bol (generácia 90. rokov 19. storočia) veľmi kritizovaný až odsudzovaný. Proti jeho dielu vystúpil napríklad aj Tomáš Garrigue Masaryk. Nasledujúca generácia básnikov si uvedomila silu jeho diela a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších českých básnikov.
Vrchlický svojim dielom pripravil pôdu pre symbolizmus. Jeho cieľom bolo vytvoriť poéziu, ktorá by sa vyrovnala európskemu básnictvu a stelesňovala harmonický ideál človeka. Zaujímali ho historické námety, predovšetkým vývoj ľudstva. Pokúšal sa vytvoriť zbierky, ktoré by zachytávali vývoj ľudstva. Inšpiráciu čerpal v Legende vekov od Victora Huga. Pri tomto mapovaní histórie nachádzal najväčšiu inšpiráciu v antike.
Lyrika
Epika
Zbierky reagujúce na politiku
Jeho poviedky sú ironické a sentimentálne.
Divadelné hry písal pre Národné divadlo
Zachovala sa korešpondencia s jeho ženou – Ludmilou Podlipskou, z čias jeho pobytu v Taliansku, v ktorej vedie filozofické a literárne úvahy. Boli uverejnené až po jeho smrti, vydávajú sa ako literárne dielo.
Okrem toho sa zachoval celý rad článkov v mnohých časopisoch (Máj, Česká revue, Světozor, ...)
Jeho preklady sú jedny z najlepších. Prekladal z 18 národných literatúr (najviac z francúzštiny, taliančiny a španielčiny) predovšetkým poéziu, klasickú aj modernú. (Victor Hugo, Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, William Shakespeare, atď.). Dá sa o ňom povedať, že si na preklad vyberal náročné a kvalitné diela (Faust, básne V. Huga, Traja mušketieri, Andersenove rozprávky a iné).
"Za trochu lásky
Za trochu lásky šel bych světa kraj
šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý
šel v lednu, ale v duši věčný máj
šel vichřicí, však slyšel zpívat kosy
šel pouští a měl v srdci perly rosy
za trochu lásky šel bych světa kraj.
Jak ten, kdo zpívá u dveří a prosí'."
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.