From Wikipedia, the free encyclopedia
James Alan Hetfield (* 3. august 1963, Downey, Kalifornia, USA) je gitarista, spoluzakladateľ, spevák, hlavný skladateľ a textár americkej thrash metalovej skupiny Metallica. K jej založeniu prispel v októbri 1981 po tom, čo odpovedal na inzerát bubeníka Larsa Ulricha v losangelskom denníku The Recycler. Skupina Metallica vyhrala deväť cien Grammy a vydala deväť štúdiových albumov, tri živé albumy, štyri EP a 24 singlov. V roku 2009 sa Hetfield objavil na 8. mieste v knihe Joela McIvera The 100 Greatest Metal Guitarists (slov. 100 najlepších metalových gitaristov) a na 24. mieste v zozname 100 najlepších metalových spevákov všetkých čias v časopise Hit Parader.
| James Hetfield | |
|---|---|
 James Hetfield v roku 2023 | |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | americký spevák a gitarista skupiny Metallica |
| Rodné meno | James Alan Hetfield |
| Narodenie | 3. august 1963 (61 rokov) Downey, Kalifornia, USA, |
| Pôsobenie | spevák, gitarista, hudobný skladateľ |
| Žáner | Heavy metal, thrash metal, hard rock, speed metal |
| Hrá na nástrojoch | gitara, spev |
| Typ hlasu | Metal |
| Roky pôsob. | 1978 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Warner Bros., Elektra, Megaforce |
| Súvisiace články |
Metallica, Splastik Children, Leather Charm |
| Vplyv | Aerosmith, Led Zeppelin, Black Sabbath, AC/DC, Motörhead, Thin Lizzy, Ted Nugent, Deep Purple |
| Webstránka | metallica.com |
Hetfield sa narodil 3. augusta 1963. Má nemeckých, anglických, írskych a škótskych predkov. Má dvoch nevlastných bratov z matkinho prvého manželstva a mladšiu sestru. Prvé dva roky strednej školy absolvoval na Downey High School a v roku 1981 ukončil strednú školu Orange County High School.
Otec Virgil bol šoférom kamiónu, matka Cynthia operetnou speváčkou. Rozviedli sa v roku 1976, keď bol Hetfield ešte chlapcom. V súlade so svojou vierou odmietali Hetfieldovi rodičia akékoľvek lieky alebo inú formu medicínskej liečby a vo svojom presvedčení zotrvali aj v čase, keď Cynthia umierala na rakovinu. Pri tvorbe mnohých textov sa Hetfield inšpiroval práve touto výchovou. Príkladom môže byť pieseň „The God That Failed“.
Rakovina pripravila Cynthiu Hetfieldovú o život v roku 1979, keď mal James 16 rokov. Po matkinej smrti sa presťahoval k staršiemu nevlastnému bratovi, Davidovi. Virgil zomrel koncom roku 1996, keď bola Metallica na turné k albumu Load.
V deviatich rokoch sa Hetfield začal učiť hrať na klavíri, potom sa chopil bicích brata Davida a v štrnástich začal napokon hrať na gitare. Ako dospievajúci chlapec hral v kapelách Leather Charm a Obsession.
Za hlavný hudobný vzor v detských rokoch označuje skupinu Aerosmith a tvrdí, že práve tá ho primäla k hre na gitare. Medzi ďalšie vzory radí Led Zeppelin, Black Sabbath, AC/DC, Motörhead, Thin Lizzy, Teda Nugenta a Deep Purple.
V počiatočných štádiách experimentovala Metallica s rozličnými kombináciami spevu a gitár a v zásade vytvorili aranžmán podobný skupine Diamond Head. Zvažovali napríklad pridanie ďalšieho gitaristu s Johnom Roadsom v úlohe sólového gitaristu a obsadenie Johna Busha zo skupiny Armored Saint (neskôr sa pridal k skupine Anthrax) do roly speváka. V konečnej zostave figurovali Hetfield (spev, gitara), Lars Ulrich (bicie), Dave Mustaine (gitara) a Ron McGovney (basgitara), ktorého čoskoro nahradil Cliff Burton. Počiatočný zvuk skupiny označuje Hetfield za power metal. Pojem „trash metal“ po prvýkrát použil novinár Malcolm Dome, pri opise piesne skupiny Anthrax s názvom „Metal Thrashing Mad“ na strane 8 v 62. vydaní časopisu Kerrang, ktorý sa na pulty dostal 23. februára 1984.
Mustainova závislosť od alkoholu vyvolala v rokoch 1982 a 1983 ostré hádky medzi ním a Hetfieldom. Mustaine raz vylial pivo na basgitaru Rona McGovneyho, pričom takmer spôsobil vážne poškodenie. 1. apríla 1983 prijala skupina gitaristu Kirka Hammetta zo skupiny Exodus a o desať dní Hetfield s Ulrichom oficiálne vyhodili Mustaina z dôvodu sklonov k pitiu. Mustaine založil heavymetalovú skupinu Megadeth. Neskôr sa zamýšľal, prečo ho Metallica neposlala na liečenie. Aj ostatní členovia kapely, obzvlášť Hetfield, pili vo veľkom, no Mustainov alkoholizmus mal agresívnejšiu povahu.
Do polovice deväťdesiatych rokov nahrával Hetfield všetky rytmické a väčšinu harmonických stôp. Od nahrávania albumu Load znela na nahrávkach aj gitarová hra Hammetta. Hetfield hrá príležitostne aj gitarové sóla v piesňach ako „Nothing Else Matters“, „My Friend of Misery“, záverečné sólo v „The Outlaw Torn“, druhé sólo v „To Live Is to Die“, prvé sólo v „Suicide and Redemption“ a sólo hrá aj v piesňach „Master of Puppets“, „Orion“ a „The Day That Never Comes“. Skladá tiež väčšinu gitarových harmónií a melódií spevu, píše väčšinu textov a s Ulrichom aranžuje piesne.
Hetfield mal na javisku niekoľko nehôd. Najvážnejšia sa odohrala 8. augusta 1992 na Olympic Stadium v Montreale počas turné Guns N' Roses/Metallica Stadium Tour. Vážna nehoda sa udiala počas piesne "Fade to Black", keď vybuchla pyrotechnika. Pred plnou silou výbuchu ochránila Hetfielda gitara. Plamene mu však zasiahli ľavú stranu tela a spálili ľavú ruku, obočie, tvár a vlasy. Na tele mal popáleniny druhého a tretieho stupňa, no na pódium sa vrátil už o 17 dní. Gitarové povinnosti však musel na mesiac, kým sa Hetfield úplne nezotaví, prevziať bývalý gitarový technik a gitarista skupiny Metal Church, John Marshall.
Pri skejtbordovaní si Hetfield niekoľkokrát zlomil ruku, čo mu zabránilo hrať počas koncertov na gitare a donútilo Hetfieldovu správnu spoločnosť, Q Prime, pridať do zmluvy klauzulu, ktorá mu zakazuje jazdiť na skejtborde počas turné. Počas živých vystúpení na turné k albumu Metallica mal po odspievaní cover verzie piesne Anti-Nowhere League s názvom „So What?“ problémy s hlasivkami. Donútili ho to brať po prvýkrát hodiny spevu. S učiteľom absolvoval zahrievacie cvičenia s klavírom a dostal od neho aj kazetu so zahrievacími cvičeniami na budúce použitie. Od tých čias ju používa pred každým živým vystúpením či nahrávaním. O cvičeniach hovorí Hetfield v dokumentárnom filme o skupine Metallica, Some Kind of Monster. Produkovali a režírovali ho Joe Berlinger a Bruce Sinofsky. Počas nahrávania ôsmeho štúdiového albumu St. Anger v roku 2001 išiel Hetfield na protialkoholické liečenie. K skupine sa vrátil po siedmich mesiacoch na odvykačke a štyroch mesiacoch s rodinou. Momentálne je čistý, triezvy a odhodlaný, aby to tak ostalo aj naďalej, čo možno vidieť aj v Some Kind of Monster.
Dokument zobrazuje aj tvorbu albumu St. Anger a mapuje rôzne konflikty a problémy, ktorým musela skupina čeliť, vrátane odchodu Jasona Newsteda, alkoholizmu, rodinných záväzkov a budúcnosti kapely. Mnohí rockoví novinári pochybovali, že skupina ostane pokope a album St. Anger dokončí.
Voľné miesto basgitaristu obsadil Robert Trujillo, bývalý basgitarista Ozzyho Osbourna. No išlo skôr o výmenu, keďže Ozzy Osbourne prekvapujúco najal krátko po odchode Trujilla Jasona Newsteda. Nová zostava pokračovala v tvorbe a svetovom turné. Deviaty štúdiový album Death Magnetic vyšiel 12. septembra 2008. Umiestnil sa, podobne ako St. Anger a všetky albumy, ktoré Metallica vydala od roku 1991, na prvom mieste v rebríčku Billboard v 30 krajinách v prvom týždni po ich vydaní.
4. apríla 2009 bol Hetfield a zvyšní členovia skupiny Metallica, Ulrich, Hammett, Trujillo, ako aj bývalý basgitarista Newsted a nebohý Cliff Burton, uvedený do rokenrolovej siene slávy. V rozhovore uskutočnenom po nominácii Hetfield povedal, že bude uvedený každý, kto hral s kapelou na albumoch. Bola tak vylúčená účasť pôvodného gitaristu, Davea Mustaina, a pôvodného basgitaristu, Rona McGovneyho, keďže obaja hrali len na počiatočných demonahrávkach.
V roku 2009 sa Hetfield objavil na 8. mieste v knihe Joela McIvera The 100 Greatest Metal Guitarists (100 najlepších metalových gitaristov) a na 24. mieste v zozname 100 najlepších metalových spevákov všetkých čias Hit Parader.
Keď Hetfield práve neskladá piesne, nespieva alebo nehrá, venuje sa množstvu vonkajších aktivít, vrátane poľovačiek, skejtbordovania, snowbordovania, vodného lyžovania, jazdy na vodnom skútri, upravovania áut a motoriek vo svojej garáži, sledovania zápasov obľúbeného futbalového tímu, Oakland Raiders, a návštev prehliadok automobilov hot rod. Takisto je členom National Rifle Association (Národná asociácia držiteľov strelných zbraní).
Svoj Chevrolet Camaro z roku 1968 predal na stránke eBay a zisk venoval na program Music for Schools (Hudba pre školy). Auto sa objavilo vo videu k piesni "I Disappear" a dostal ho darom pri dokončení videa. James ho po rokoch venoval Hard Rock Cafe a objavilo sa vo filme Hard Rock Treasures. So športiakom „Slowburn“, Auburnom z roku 1936 s charakteristickou zadnou časťou, ktorá sa podobá lodi, vyhral v roku 2010 cenu Goodguys West Coast Custom of the Year.
Hetfield má niekoľko tetovaní. Na jednom z nich plamene obopínajú štyri karty, eso, 9, 6 a 3, čo predstavuje rok jeho narodenia a slová „Carpe Diem“ („uži dňa“). Tie sú aj súčasťou názvu piesne „Carpe Diem Baby“ z albumu ReLoad. Plamene sú upomienkou na nehodu s pyrotechnikou z roku 1992 počas koncertu v Montreale v Kanade. Na pravej ruke má vytetované písmeno M, ktoré symbolizuje názov skupiny „Metallica“ a na ľavej písmeno F, čo predstavuje meno „Francesca“. Na tele má aj tetovania s kresťanskou tematikou, vrátane krížov a Ježiša na pravej ruke. Na ľavom zápästí má vytetované prekrížené britvy v tvare X (znak Straight Edge).
Hetfield tvrdí, že najšťastnejšie chvíle často zažíva s manželkou Francescou a svojimi tromi deťmi, Cali (n. 13. júna 1998), Castorom (n. 18. máj 2000) a Mercellou (n. 17. január 2002). S Francescou Tomasi za oženil 17. augusta 1997.
V rozhovore pre NPR Hetfield povedal, že mu manželka pomohla dospieť a konštruktívnejšie sa vysporiadať s výbuchmi hnevu. Jeho deštruktívne sklony im obom po ich zoznámení komplikovali život. Je tiež triezvy, v roku 2002 absolvoval protialkoholické liečenie (zobrazené aj vo filme Some Kind of Monster) a alkoholu sa úplne vyhýba. V rozhovore z roku 2010 pre So What!, oficiálny časopis fanklubu skupiny Metallica, Hetfield uviedol, že „je znovuzrodený v triezvosti“.
Prvý singel, aký kedy odkúpil, bol „Sweet Home Alabama“ od Lynyrd Skynyrd. Objavil sa v dokumentárnom filme Absent režiséra Justina Hunta, ktorý sa zaoberá vplyvom neprítomnosti otca na deti a „otcovskej rane“, ktorú to spôsobuje.
Hetfield vyjadril opovrhnutie nad politikou a celebritami, ktoré „vnucujú svoje názory“ a povedal: „Pre nás sú ľudia ľuďmi – všetci máte mať vlastný názor“. V roku 2007 vystúpila Metallica v Londýne na koncerte Live Earth (Živá zem). Keď sa ho pýtali na názor na klimatické zmeny, odpovedal:
„Počas Live Earth som sa médiám vyhýbal. Nesúhlasil som celkom s tým, čo sa tam dialo. Z politiky sa idem zblázniť, nemám ju rád. Politici sú prekážkou, zabraňujú, aby sa niečo urobilo a my chceme robiť zmysluplnú hudbu, bez toho, aby sme ju špinili Demokratmi, Republikánmi alebo niečím iným. Naša filozofia znie ‚myslite za seba‘ a robte to, čo pokladáte za správne. Myslím si, že ľudia prežijú. Verím v ľudstvo, verím, že to prekonáme a prispôsobíme sa nech už je to čokoľvek, či už to spôsobili ľudia, Boh, Zem/Matka Príroda. Na tejto planéte je veľa múdrych ľudí, ktorí aj zo zlého vyťažia niečo dobré.“
Hetfield je od roku 1980 hlavným propagátorom gitár ESP a je známy hrou na gitarách Explorer, vyrobených na mieru, so snímačmi EMG 80/EMG 60. Hetfield hral v počiatkoch najmä na kópii gitary Flying V, vyrobenej v Japonsku a v roku 1984 ju používal takmer výlučne, až kým neprešiel na model Gibson Explorer.
V polovici deväťdesiatych rokov vyrobila spoločnosť ESP jeho prvý podpisový model. Dosiaľ ich má v spoločnosti šesť (čoskoro ich bude sedem). Napriek podpore ESP však často používa gitary Gibson a iných spoločností.
Niektoré z gitár, používaných na turné:
Hetfield vlastní/predtým používal aj gitary:
Zoznam nie je kompletný. Hetfield má obrovskú zbierku gitár a nie všetky sme vymenovali.
Pri speve používa mikrofóny Shure Super 55.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Hetfield na anglickej Wikipédii.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
