Zemské jadro

Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke 2 900 km, pod plášťom, od ktorého je oddelené Gutenbergovou diskontinuitou. Je rozdelené na vonkajšie a vnútorné jadro, medzi nimi sa nachádza prechodná zóna, široká asi 160 – 500 km. Jadro tvorí asi 31 % hmotnosti Zeme. Zloženie jadra a jeho vlastnosti nie je možné získať priamo, súbor poznatkov o ňom je kombináciou geofyzikálnych a geochemických meraní zemského plášťa a kozmochemických poznatkov.

     Vonkajšie jadro

     Vnútorné jadro

Vývoj

Jadro sa začalo formovať pred 1 až 1,5 miliardou rokov.^[1] Tekuté jadro následne stuhlo pred 565 miliónmi rokov.^[2]

Vonkajšie jadro

Vonkajšie jadro je zložené hlavne zo železa a niklu. Ďalšími prímesami sú kyslík, síra a mangán. Z pozorovania prechodu seizmických vĺn sa javí ako tekuté, pretože S-vlny (sekundárne - priečne vlny) ním neprechádzajú.

Vnútorné jadro

Vnútorné jadro je tvorené zliatinou železa a niklu. Javí sa ako pevné, kvôli obrovským tlakom (okolo 4×10¹¹ Pa) a teplote (približne 5 430 °C) má vnútorné jadro vysokú hustotu (~17 kg.dm^-3).

Zloženie

Obsah jednotlivých prvkov v jadre[3]
Prvok	Obsah (hm. %)
Železo	85
Kyslík	5,8
Nikel	5,2
Síra	1,9
Chróm	0,9
Fosfor	0,35
Mangán	0,3
Uhlík	0,2
Suma	99,65