Ján Zlatoústy

Svätý Ján Zlatoústy (byzant. Ιωάννης ο Χρυσόστομος, Ioannes Chrysostomos) (* 344/354 Antiochia, Turecko - † 14. september 407 Komana) bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ.

Svätý Ján Zlatoústy
Ján Zlatoústy na byzantskej mozaike v chráme Hagia Sofia v Istanbule
Biografické údaje
Narodenie	344/354
Úmrtie	14. september 407
Uctievanie
Atribúty	kniha evanjelií, úľ
Patronát	kresťanských kazateľov, ochranca proti padúcnici
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev, východné kresťanské cirkvi
Sviatok	13. september - rímskokatolícka cirkev, 13. november - pravoslávna cirkev, východné katolícke cirkvi
Odkazy
	Ján Zlatoústy (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Ján Zlatoústy Chryzostom. Ikona sa nachádza u baziliánov v Prešove

Svojimi rečníckymi vystúpeniami, v ktorých kritizoval sociálne rozdiely a spoločenskú nespravodlivosť, či nákladný život cirkevných zložiek, si získal značnú popularitu. Vládne kruhy cisárskeho dvora a klérus ho preto prenasledovali a roku 404 vypovedali do vyhnanstva.

Význam mena

Pre výrečnosť, ktorou strhával poslucháčov, bol zvaný Zlatoústy. V roku 1568 ho pápež Pius V. menoval učiteľom cirkvi.

Svätý Ján Zlatoústy upravil jednu zo starších antiochijských anafor a zaviedol ju do používania v Konštantínopole. Na základe toho nesie liturgia sv. Jána Zlatoústeho jeho meno (je to najpoužívanejšia bohoslužba gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi).

Život

V roku 398 prijal s váhaním funkciu patriarchu v Konštantínopole, kde rozvinul charitatívnu činnosť, s neúprosnou mravnou prísnosťou usiloval o reformu kňazského života a bojoval proti neduhom v spoločnosti i na cisárskom dvore. Tým si znepriatelil vyššie duchovenstvo, vrátane alexandrijského patriarchu Theofila, ktorý chcel dosadiť na konštantínopolský stolec svojho kandidáta, špičky svetskej hierarchie a najmä cisárovnej Eudokie. Na jej podnet bol v roku 403 zosadený a poslaný do exilu, ľud si však vynútil jeho návrat. Prímerie s cisárovnou netrvalo dlho a po surovom vojenskom zásahu počas veľkonočných obradov v roku 404 bol poslaný do vyhnanstva v Malom Arménsku. Neprestal však riadiť svoju diecézu a viedol rozsiahlu korešpondenciu. Na nátlak svojich nepriateľov bol na cisárov rozkaz preložený na ešte odľahlejšie miesto na východnom pobreží Čierneho mora. Po trojmesačnom namáhavom putovaní však zomrel. Jeho pohrebu sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich.

Dielo

Na rozdiel od starších antiochijských spisovateľov sa spisy Jána Zlatoústeho zachovali takmer kompletné. O ich dôležitosti a obsahových a štylistických prednostiach svedčí fakt, že v mnohých byzantských kláštoroch boli predpisované mníchom ako „povinné čítanie“ pri rôznych príležitostiach; vďaka tomu sa mnohé z jeho diel zachovali v množstve manuskriptov.

Známym je jeho Poučné slovo na svätý a svetlý deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha - homília, ktorá sa číta každoročne na utierni Paschy.

Zdroje

• "Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup : 13. november, 27. január, 30. január." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 77-81. ISBN 80-967341-1-3
• "Dňa 13. novembra : Svätý otec Ján Zlatoústy, arcibiskup Carihradu." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 558-561. ISBN 80-7165-381-0
• J. Kadlec, Dějiny katolické církve I., Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty

Commons

Wikicitáty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Zlatoústy
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Zlatoústy