From Wikipedia, the free encyclopedia
Ján XI. (lat. Ioannes Undecimus), vl. menom Johannes (* 910, Rím – † december 935, Rím) bol taliansky duchovný a 125. rímsky pápež (v období rokov 931 – 935).
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
Ján XI. | ||||||||
125. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
február 931 – december 935 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Johannes | |||||||
Narodenie | 910 Rím, Pápežský štát | |||||||
Úmrtie | december 935 Rím, Pápežský štát | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | február 931 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ján XI. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Životný príbeh Jána XI. je v histórii rímskokatolíckej cirkvi unikátny a napriek jeho dávnej histórii je pomerne dobre zdokumentovaný.
10. storočie v dejinách cirkvi patrilo k temným obdobiam. Časté striedanie pápežov, kupčenie s pápežským úradom, zasahovanie svetskej moci, dokonca vraždy pontifikov vrhali temné svetlo na najvyšší duchovný post. V dôsledku vnútorných svárov v rímskej spoločnosti prechádzal pápežský stolec od jedného pápeža na druhého podľa toho, ktoré z aristokratických zoskupení sa dostalo k moci.
Od počiatku storočia významnú úlohu v Ríme hrala rodina Theofilaktovcov. Hlavou tejto rodiny bol veliteľ armády Theofylakt I., ktorý v roku 904 presadil na pápežský stolec svojho blízkeho príbuzného Sergia (ako pápež Sergius III.). Ten začal svoj pontifikát tým, že svojho predchodcu Leva V. dal zavraždiť. Bezostyšne žil v konkubináte s Theofylaktovou dcérou Maroziou, vplyvnou rímskou senátorkou. Marozia sa aj vďaka trojnásobnému manželstvu stala najvplyvnejšou osobou v rímskej kúrii a fakticky dosadzovala za pápeža takého kandidáta, ktorý sa jej zdal najvhodnejší. Toto obdobie veľmi výstižne opísal vo svojom letopise istý mních:
„ | Moc v Ríme sa dostala v tej dobe do ženských rúk podľa proroctva: ženy budú vládnuť Jeruzalemu. | “ |
Podľa Liber Pontificalis a podľa biskupa a historika Luitpranda z Kremony sa z ich nemanželského vzťahu narodil syn Johannes.
Maroziným pričinením sa po Sergiovi III. na Petrov stolec posadili úplne bezvýznamní pápeži: Anastáz III. (911 – 913) a Lando (913 – 914). Keď v roku 928 dala zlikvidovať Jána X. a po ňom odstránila jeho nástupcov Leva VI. a Štefana VII., na pápežský trón mohol zasadnúť jej syn Johannes, ktorý dovtedy pôsobil ako hlavný kňaz baziliky Santa Maria in Trastevere. Marozia očakávala, že ako pápež bude jej poslušným nástrojom na posilnenie vlastného postavenia.
Od počiatku pontifikátu sa prejavil ako pápež, ktorý dbal na posilňovanie duchovného života veriacich. Svojimi privilégiami pre niektoré kláštory podnietil ich rozvoj.
I ďalší jeho život bol ovplyvnený zásahmi matky, ktorej záver života už nebol taký pompézny. Maroziin druhý syn Alberich, vyvolal proti jej moci v Ríme vzburu, počas ktorej bola ona i Ján XI. uväznení. Alberich sa stal faktickým rímskym diktátorom, ktorý si však v ničom nezadal s praktikami svojej matky. Sám sa postaral o to, aby v roku 955 sa po smrti Agapeta II. stal pápežom jeho syn Oktavián (ako pápež Ján XII.).
Ján XI. prežil zvyšok svojho života uväznený v Lateránskom paláci a jeho činnosť sa obmedzila iba na prísne cirkevné povinnosti. Vo väzení Alberich s Jánom zachádzal údajne ako so svojím otrokom.
Obdobie, do ktorého spadá aj pontifikát Ján XI., napísalo hanebné stránky cirkevných dejín. Zrejme aj to stálo za vznikom legendy o žene na pápežskom stolci, pápežke Jane, ktorá údajne vládla v Ríme okolo polovice 9. storočia.
Predchodca: Štefan VII. |
Pápež Ján XI. (pápež) (zoznam) |
Nástupca: Lev VII. |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.