Ján Poničan (prozaik)

Ján Poničan (pseudonymy Ján Rob Poničan, rob a i.) (* 15. jún 1902, Očová  –  † 25. február 1978, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista.

Ján Poničan
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista
Narodenie	15. jún 1902 Očová, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	25. február 1978 (75 rokov) Bratislava, ČSSR
Odkazy
Commons	Ján Poničan
Biografický portál

Rodina

• otec: Ondrej Poničan
• adoptívny otec: Pavol Poničan
• matka: Mária rod. Holíková
• manželka: Alžbeta Poničanová rod. Kindernayová , Valéria rod. Gajarská

Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (na maďarskom klasickom gymnáziu) a Lučenci (reálne gymnázium, maturita). Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov DAV. Pracoval v Bratislave ako koncipient, krátko i vo Zvolene. Po prednáškach o ZSSR, kde bol ako vedúci delegácie Medzinárodnej červenej pomoci navštívil Moskvu a Sibír (1931), bol v Banskej Bystrici odsúdený a väznený (1931). V roku 1932 bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Po roku 1945 bol tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov v rokoch 1958 – 1959 vedúcim maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr potom až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.

Tvorba

Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory, revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (Sergej Alexandrovič Jesenin, Vladimír Vladimírovič Majakovskij), maďarských autorov (Endre Ady, Sándor Petőfi), ale tiež diela z bulharského jazyka.

Dielo

Poézia

• 1923 – Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka, prvá zbierka slovenskej proletárskej poézie
• 1929 – Demontáž, básnická zbierka
• 1932 – Večerné svetlá, básnická zbierka
• 1934 – Angara, zbierka básní (zážitky z cesty po Sibíri)
• 1937 – Póly, zbierka básní
• 1941 – Divný Janko, poéma (v časopise Elán vyšla už v roku 1940)
• 1942 – Sen na medzi
• 1946 – Ivan Klas
• 1946 – Povstanie, cyklická báseň
• 1947 – Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy
• 1949 – Na tepne čias, zbierka básní
• 1954 – Básne, výber veršov
• 1958 – Riava neutícha, zbierka básní
• 1962 – Ohne nad riekou, výber veršov
• 1967 – Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí
• 1972 – Špirála ľúbosť, výber vešov
• 1973 – Hĺbky a diaľky, zbierka básní

Próza

• 1935 – Stroje sa pohli, román
• 1945 – Sám, zbierka poviedok
• 1945 – Pavučina (koncipovaný už v roku 1935), voľné pokračovanie románu Stroje sa pohli
• 1945 – Hôrny kvet, ľúbostná romanca
• 1946 – Treba žiť, román
• 1949 – Z čias-nečias, zbierka historický noviel
• 1959 – Po horách-dolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska
• 1960 – A svet sa hýbe
• 1964 – Červená sedma, výber prózy
• 1973 – Jánošíkovci
• 1975 – Búrlivá mladosť
• 1979 – Dobyvateľ

Dráma

• 1924 – Dva svety (predtým vychádzala na pokračovanie v Proletárskej nedeli)
• 1935 – Iskry bez ohňa
• 1936 – Bačov žart, rozhlasová veršovaná hra
• 1936 – Vzbura na rozkaz
• 1941 – Jánošík
• 1944 – Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra
• 1945 – Vzbura žien, rozhlasová veselohra
• 1949 – Čistá hra
• 1958 – Štyria
• 1962 – Všetkostroj, utopistická veršovaná hra (napísaná v 30. rokoch, vydaná až vo výbere z diela)
• Máje, libreto, ktoré zhudobnil Bartolomej Urbanec

Tvorba pre deti a mládež

• 1953 – Deti, deti, pozrite, zbierka básní pre deti
• 1979 – Skaza hradu, historický román pre mládež (vydaný posmrtne)

Preklady

• Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe
• Alexander Sergejevič Puškin: Kamenný most, Mozart a Saliéri, Skúpy rytier
• Friedrich Schiller: Viliam Tell
• Pedro Calderón de la Barca: Dáma škriatok
• Carl Maria von Weber: Čarostrelec (preklad libreta)

Ocenenie

• 1962 – Rad práce
• 1971 – národný umelec

Pamiatky

• rodný dom v Očovej; náhrobník v urnovom háji na cintoríne v Slávičom údolí
• časť literárnej pozostalosti, korešpondencie a obrazová dokumentácia v LAMS

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.