From Wikipedia, the free encyclopedia
Ján Klempa (pseudonym Jacovský) sa narodil ako Joanes Evangelista Josephus Michaël Klempa (* 1. december 1839, Jacovce – † 26. október 1894, Zeleneč) bol slovenský kňaz, historik, národnokultúrny pracovník, folklorista a spisovateľ.
Ján Klempa | |
slovenský spisovateľ, folklorista, historik a kňaz | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 1. december 1839 Jacovce, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko) |
Úmrtie | 26. október 1894 (54 rokov) Zeleneč, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko) |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 1862 |
Narodil sa v rodine správcu majetku a vzdelanie získaval v Hlohovci, kde študoval na gymnáziu filozofiu a na Pázmaneu vo Viedni, kde študoval teológiu. V roku 1862 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako katolícky kaplán v Okoči a Suchej nad Parnou, v roku 1866 bol administrátorom a v rokoch v 1876 – 1894 pôsobil ako farár v Zelenči.
Písal práce historické, národopisné, buditeľské, archeologické a folkloristické. Zaoberal sa v nich bohatou históriou svojho slovenského národa a výsledkami zberateľskej činnosti z okolia svojho pôsobiska. Bolo to najmä odvodzovanie niektorých mien, osídlenie Slovákov na Dolnej zemi, topografia Slovenska, pomenovanie osád, pozostatky Slovákov v Sedmohradsku, pomaďarčovanie Slovákov a ďalšie. Zozbieral i zvyklosti, ktoré tiež uverejnil vo svojich prácach, vydaných pod názvom Obyčaje Slovákov v okolí Trnavy , Povery na Slovensku atď. V roku 1894 napísal dejiny pestovania zemiakov v Uhorsku a v krajinách rakúskych. Svojou zbierkou 150 ľudových piesní z Bratislavskej a Nitrianske župy, ktorá vyšla knižne v roku 1880 tlačou Literárneho spolku v Prahe, obohatil Klempa národnú pokladnicu ľudových piesní. Prispieval do mnohých časopisov (napr. Cyril a Metod, Orol, Slovenský letopis, Literárne listy, Kazateľňa, Katolícke noviny, Pútnik svätovojtešský, Slovesnosť a iné). Popri literárnej práci sa horlivo venoval aj slovenskej národnobuditeľskej činnosti.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.