From Wikipedia, the free encyclopedia
Ján Domasta (pseudonymy Andrej Ľubomírsky, Čáporský, D’Asta, Ján Breza, Kaššiak, Prídverský, Rastislav Nitriansky, T. Slávsky, Y. X. Wals a i.) (* 23. september 1909, Čápor – † 26. august 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik a autor literatúry pre deti a mládež v období ľudáckeho a potom komunistického režimu.
Ján Domasta | |
slovenský spisovateľ | |
Narodenie | 23. september 1909 Čápor, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 26. august 1989 (79 rokov) Bratislava, Slovensko |
Narodil sa v rodine poľnohospodárskeho robotníka. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Nitre (1921 – 26) a v Ružomberku (1926 – 30), študoval na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave (1943 – 51). Od r. 1930 pôsobil ako učiteľ vo Veľkom Záluží, Vojniciach, Leopoldove a v Bratislave. Od roku 1939 bol výkonný redaktor časopisu Vĺča, v rokoch 1943 – 59 redaktor v Štátnom nakladateľstve v Bratislave, neskôr Slov. pedagogického nakladateľstva v Bratislave. (Po ukončení externého štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vrátil k učeniu). V rokoch 1960 – 65 učiteľ základnej školy v Bernolákove, 1965 – 68 vychovávateľ vo Výcvikovom stredisku pre občanov so zmenšenou pracovnou schopnosťou v Bratislave. Od roku 1968 bol redaktorom časopisu Rodina a škola v Slov. pedagogickom nakladateľstve, 1968 – 73 redigoval Zvesti Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry, od 1974 na dôchodku.[1]
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v študentských časopisoch (Rozvoj, Svojeť). Jeho učiteľské poslanie malo vplyv i na smerovanie jeho vývoja – začal sa venovať literatúre pre deti a mládež, najmä historickým povestiam, románom a poviedkam. Okrem toho tiež napísal niekoľko divadelných hier, básničiek a veršovaniek, no tiež spolu pracoval s rozhlasom a televíziou, pre ktorú písal najmä relácie a scénky pre školskú mládež. Pre rozhlas tiež zdramatizoval román Rodina Rovesných (Ján Čajak) a Dom v stráni (Martin Kukučín).
Katarína Zavacká ho označuje ako ľudáckeho a potom komunistického propagandistu.[2][3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.