Istebné
obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín From Wikipedia, the free encyclopedia
Istebné je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
| Istebné | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Orava |
| Vodné toky | Istebnianka, Orava |
| Nadmorská výška | 501 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′42″S 19°13′17″V |
| Rozloha | 11,29 km² (1 129 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 301 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 115,23 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1272/1316 |
| Starosta | Martin Kováčik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 027 53 |
| ŠÚJ | 509701 |
| EČV (do r. 2022) | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Istebné 142 027 53 Istebné |
| E-mailová adresa | ocuistebne@dkubin.sk |
| Telefón | +421/43/5891235 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Istebné | |
| Webová stránka: istebne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec sa nachádza na dolnej Orave, asi 4 km západne od Dolného Kubína, v údolí Istebnianky. Chotár obce ohraničuje západný okraj Oravskej vrchoviny, východný okraj vytvára rieka Orava. Južným okrajom prechádza cesta I/70 a železničná trať Kraľovany – Trstená. Na brehu rieky Orava sa nachádza významný závod na výrobu ferozliatin, Oravské ferozliatinárske závody.
Región dolnej Oravy bol podľa doložených archeologických nálezov osídlený už v dobe bronzovej a železnej. Okrem nálezísk v Dolnom Kubíne, na Ostrej a Tupej skale, vo Veličnej či Oravskom Podzámku bolo praveké sídlisko zmapované aj na okraji Istebného, na Hrádku. Osídlenie regiónu bolo kontinuálne, bez prerušenia, aj v dobe rímskej (Trniny) a následne aj v období sťahovania národov, kedy do našej oblasti prišli Slovania. V lokalite Hrádok boli počas výstavby oravskej vicinálnej železnice v roku 1898 objavené pozostatky opevneného hradiska a bronzové artefakty, z ktorých časť skončila v múzeu v Martine. Neskorší archeologický výskum zaradil na základe nálezov osídlenie do obdobia halštatskej kultúry (8. - 5. storočie pred Kr.) a určil približný rozsah i druh opevnenia. Našli sa pozostatky zrubovej palisády, strážnej veže i zemného valu, širokého 8 a vysokého až 5,5 metra, no i ľudí, ktorí zrejme padli pri obrane pevnosti.
Najstaršie osady sú na Orave písomne doložené až v 13. storočí, kedy sa spomína aj časť dnešného chotára obce. V listine kráľa Ladislava IV. z roku 1272 sa stáva Hrádok a Mníšska stráň, na ktorej sa nachádzal kláštor rádu templárov alebo johanitov, majetkom Hocymera /Chotimíra/, zakladateľa zemianskeho rodu Revických. Priama zmienka o Istebnom („Isztebna vocatam in districtu de Arva“, doslova Istebné zvané v dištrikte Orava) pochádza z roku 1316, kedy toto územie výmenou za majetok Belsko v Liptove, získal od magistra Donča rytier Mikuláš, syn Lukáša, jeho synovia a príbuzní z Liptova. Kráľ Ľudovít za verné služby daroval 2. januára 1382 „zem zvanú Istebnek v župe Oravskej“ Dávidovi, synovi Petra z turčianskej osady Hostie, ktorý bol povýšený do zemianskeho stavu. Od tej doby bolo Istebné zemianskou obcou a v majetku rodiny Dávidovcov zotrvalo až do roku 1798. V tomto roku prevzal tieto majetky Anton Šándor, ktorý sa do rodiny priženil, no už v roku 1804 Istebné kúpil Michal Ambrózy. Následne prešlo dedičstvo prostredníctvom dcéry Anny na jej syna Samuela Csillagiho, ktorého do zemianskeho stavu povýšili v roku 1844.
V roku 1604 sa obcou prehnali Bočkajovi hajdúsi, ktorí vydrancovaním domov spôsobili veľkú biedu. Z pôvodných 19 sedliackych domov zostalo po ich vyčíňaní len 7. Povstalecké vojsko Imricha Tököliho obsadilo Oravu v roku 1678, o 5 rokov neskôr drancovalo región zasa vojsko poľského kráľa Jána Sobieského, po ktorého vyčíňaní zostalo v troskách 27 oravských dedín. V 60. rokoch 18. storočia v obci postavili Dávidovci veľký barokový dvojpodlažný kaštieľ. Mal dva trakty s päťdielnym pôdorysom a vstupnou halou a terasou, cez ktorú sa schádzalo do parkovej záhrady. Druhý, menší kaštieľ, postavili začiatkom 19. storočia na dolnom konci Csillaghyovci.
Istebné bolo charakteristické množstvom líp, ktorých tu rástlo viac ako 100, pričom najstaršie (z 80. rokov 17. stor.) boli okolo evanjelického kostola. Začiatkom 19. storočia tu okrem dvoch kaštieľov stáli 3 panské domy, hostinec, pálenica, 2 mlyny a píla. Poddaných tu v tom čase bolo 35 a živili sa najmä poľnohospodárstvom a chovom dobytka a volili si svojho richtára, ktorý mal k dispozícii prísažného a notára. Okrem povinných prác obhospodarovali 16 urbárskych ralí. Z remeselníkov sa v Istebnom okolo roku 1805 spomína zlatník, čižmár, dvaja mlynári, kováč, majordomský, črievičkár a krčmár. Obec patrila pod veličiansku farnosť, ktorá patrila pod správu nitrianskeho archidiakonátu. Farnosť bola striedavo katolícka aj evanjelická a v roku 1688 zriadili v obci evanjelický kostol, faru a školu. Na Medovej hôrke vznikla modlitebňa s farnosťou pre Istebné a ďalších 12 obcí v okolí. Drevený tzv. artikulátny kostol bol postavený asi v r. 1689 a finančne naň prispel i švédsky kráľ. V tom istom roku postavili aj školu, murovaná zvonica pribudla v roku 1731. Urbariát vznikol v obci v roku 1864, na základe dohody gazdov s Csillaghyovcami a kúpy časti ich lesov. Hasičský spolok bol založený v roku 1892, o tri roky neskôr dokončili novú budovu školy. Csillaghyovská parotehelňa začala pracovať v roku 1912 a okrem tehiel vyrábala aj škridle a drenážne rúrky. Významnou bola výstavba oravskej vicinálnej železnice v roku 1898, ktorá zjednodušila a urýchlila dopravu v regióne.
Po vzniku 1. ČSR sa Csillaghyovci odsťahovali do Maďarska, pričom rozpredali aj veľkú časť majetkov. Dávidovský kaštieľ bol v roku 1937 premenený na abstinentskú liečebňu. V 30. rokoch občania opravili školu a kostol, zregulovali potok a upravili okolie s cestou, v roku 1938 postavili most, opravili faru a kostol. Od roku 1940 je v obci dostupná elektrická energia, o rok neskôr bola opravená cesta a v povojnových rokoch nastala industrializácia, rozvoj dopravy, cestovného ruchu a zmeny v poľnohospodárstve.
Od začiatku 50. rokov začala popri rozvoji ferozliatinárskych závodov výstavba 19 bytoviek, slobodární a domov. V roku 1957 pribudli priestory pre obchod s potravinami, mäsom a zeleninou, ako aj školská budova, o rok nato pribudla aj nová budova ZDŠ. V 60. rokoch bol dokončený závodný klub ROH, opravilo sa kino Hutník a postavené boli ďalšie obytné domy. V ďalších rokoch bolo rekonštruované futbalové ihrisko, postavila sa požiarna zbrojnica, Dom smútku, fara, športová hala aj učebne pre SOU, rekonštruoval sa dom pre potreby II. materskej školy, vybudovalo oplotenie cintorína, nové mosty, verejné osvetlenie, rozhlas, rozšíril sa vodovod, kanalizácia a vybudoval plynovod. Po roku 1989 pribudla čistiareň odpadových vôd, vykonala regulácia povrchových vôd, opravili miestne komunikácie, vodovod i osvetlenie a vytvorili podmienky na individuálnu bytovú výstavbu.
Pamiatky
- Evanjelický artikulárny kostol, halová zrubová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 1686-1687. Prestavaný bol v rokoch 1730-1731. Pozemok na postavenie kostola daroval oravský podžupan Pavol Dávid. Kostol je postavený zo smrekového a jedľového dreva zrubovou konštrukciou na kamennom sokli. Pod kostolom sa nachádzajú krypty miestnych zemanov. V roku 1871 bola konštrukcia kostola z exteriéru obitá zvislým bednením, ktoré existuje dodnes. Strecha kostola je valbová, pokrytá šindľom. Svätyňa kostola je pokrytá nástennými maľbami. Nachádza sa tu maľovaná empora, oltár a kazateľnica z konca 17. storočia. Oltár daroval kostolu v roku 1698 stoličný notár Ján Kelemeši. Ide o stĺpovú renesančno-barokovú architektúru. Centrálne obrazy sa striedajú podľa obdobia cirkevného roku, Sv. Trojica a Posledná večera. Po stranách sa nachádzajú vyobrazenia sv. Petra a Pavla. V oltárnom nadstavci je umiestnený erb donátora.[4] V lodi kostola sa nachádza drevená trojramenná empora už bez výmaľby.
Artikulárny kostol
Zvonica pri kostole
Interiér artikulárneho kostola
- Stará evanjelická fara, obdĺžniková dvojtraktová ľudová stavba s prvkami klasicizmu z rokov 1837-1838.[6]
- Čilagiovský kaštieľ, klasicistická dvojtraktová dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 60. rokov 18. storočia. Fasáde dominuje trojosový rizalit členený lizénami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.[7] Kaštieľ je pokrytý manzardovou strechou. Stavba prešla obnovami v rokoch 1807-1810 a 1850-1855.
- Obecná knižnica, pôvodne barokový kaštieľ, jednopodlažná stavba z konca 18. storočia. Prešiel prestavbou v druhej polovici 19. storočia. V roku 1950 bol necitlivo prebudovaný na kino a tak stratil svoj historický charakter. Kaštieľu dominoval vstupný jednoosový portikus, fasáda mala secesné tvaroslovie.[8]
Turizmus
Okrem pamiatok v obci a okolitých obciach ponúka okolie vhodné podmienky na cykloturistiku, horskú cyklistiku aj turistiku. Z obce vedie 
modro značená turistická trasa na Kubínsku hoľu, odkiaľ sa dá pokračovať na hrebeň Oravskej Magury. Turisticky zaujímavý je v okolí aj masív Šípu a dominanty dolnej Oravy, Veľkého Choča.
- Futbalový klub
- Posilňovňa
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
