Indigovník farbiarsky
From Wikipedia, the free encyclopedia
Indigovník farbiarsky[1][2] alebo indigovník pravý[3][4] (lat. Indigofera tinctoria) je najvýznamnejší druh rastlinného rodu indigovník (čeľaď bôbovité, staršie vikovité). Pochádza zo západnej Afriky[1] alebo Malajzie.[5] Jeho listy[2] slúžili v minulosti na výrobu modrého farbiva indigo.[1]
| Indigovník farbiarsky | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Indigofera tinctoria | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Indigovník farbiarsky je poloker, ktorý dorastá do veľkosti 1 – 2 metre.[5]
Stonka rastliny je obrastená krátkymi palistami a striedavo usporiadanými zloženými listami. Má oválne zelené listy, ktoré majú asi 2 centimetre.[5]
Kvety indiga rastú v strapcoch o dĺžke 5 – 10 centimetrov[5] a majú fialovú, ružovú farbu alebo bielu farbu. Ako plod vznikajú struky, ktoré majú valcovitý tvar[5] a obsahujú zvyčajne 10 až 12 semien.[6]
Použitie
V tradičnej medicíne sa používalo pri zápaloch pokožky, ekzéme či psoriáze.[7] Za protizápalové účinky je zodpovedný napríklad prítomný indirubín.[8] Okrem toho má indigo i antimikrobiálne účinky.[9]
Poľnohospodárstvo
Z indigovníka farbiarskeho možno získať rotenoidy deguelín, dehydrodeguelín, rotenol, rotenón, tefrozín a sumatrol.[10]
Keďže rastlina patrí medzi bôbovité, využíva sa na obohatenie zeminy[5] podobe ako iné bôbovité rastliny, napríklad lucerna siata alebo fazuľa. Takisto sa používa na zakrytie zeminy,[5] čím sa zemina chráni pred eróziou či vysušením.
Farbivo
Indigovník je pôvodným zdrojom farbiva s názvom indigo. Toto farbivo možno získať spracovaním listov rastliny. Po namočení do vody a fermentácii sa premieňa glykozid indikán, ktorý je prirodzene prítomný v rastline, na modré farbivo indigotín (indigo).[11] Zrazenina sa z listov získava zmiešaním so silnou zásadou, napríklad lúhom.[12]
Dnes sa väčšina tohto farbiva vyrába synteticky,[13] ale prírodné farbivo z indigovníka farbiarskeho je stále dostupné, napríklad pod názvom tarum v Indonézii alebo nila v Malajzii. V Iráne a rôznych častiach bývalého Sovietskeho zväzu sa označuje ako basma.[14][15]
História
Prvý Európan, ktorý opísal prípravu indiga, bol Marco Polo, a to v Indii v 13. storočí. Indigo sa bežne používalo ako farbivo pri maľovaní od začiatku stredoveku.[16]
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.