Husitstvo (iné názvy: husitizmus, husitské hnutie) označuje nábožensky - a v istých ohľadoch aj národnostne, sociálne a politicky - motivované hnutie neskorého stredoveku, vzišlé z českej reformácie, ktoré sa usilovalo o rozsiahlu reformu cirkvi. Husitstvo sa zrodilo v okruhu stúpencov pražského univerzitného majstra Jána Husa, po ktorého upáleni v roku 1415 sa masovo rozšírilo v Českom kráľovstve aj Moravskom markgrófstve (len čiastočne potom aj v hornoslezských vojvodstvách) a začalo citeľne zasahovať do dejín strednej Európy. Hnutie charakterizuje prijímanie Eucharistie pod obomi spôsobmi (laický kalich), zavedené majstrom Jakoubkem ze Stříbra.
.png)
.png)
Husiti sami seba nazývali věrnými (tj. správně věřícimi) Čechy, alebo božími bojovníki. Označenie husiti bolo pôvodne chápané pejoratívne, používali ho ich protivníci, ktorí ich považovali za kacírov. Neskôr sa ujalo v neutrálnom význame, vedľa označenia kališníci či utrakvisti.
Za husitskej revolúcie existovali tri hlavné prúdy: radikálni táboriti, centristickí orebiti, po Žižkovej smrti nazývaní sirotkovia, a umiernení pražania.
Kostnický koncil a počiatky husitstva
Zatknutie Jana Husa v Kostnici (1414) vyvolalo v českých krajinách veľké napätie a stavy volali po tom, aby cisár Žigmund Luxemburský Husa prepustil. Po Husovej smrti na Kostnickom koncile 6. júla 1415 začali otvorené nepokoje, najmä proti kléru a rehoľníkom, takže dokonca aj arcibiskup musel utiecť. Kráľ Václav IV., vedený aj svojím odporom voči Žigmundovi, rovnako ako svojou manželkou, naklonenou Husovým priaznivcom, túto revoltu podporoval. Pápež Martin V. ešte ako kardinál, sa zasadzoval o boj proti názorom, ktoré koncil odsúdil, potreboval však k tomu spoluprácu kráľa Václava. Roku 1418 získava Žigmund svojho brata Václava na stranu koncilu, pretože náboženská vojna bola na spadnutie. Vodcovia husitského hnutia a vojenskí velitelia museli opustiť krajinu a katolícki kňazi boli dosadení späť na svoje miesta.
Najmä po smrti kráľa Václava v roku 1419 dochádzalo v krajine k najrôznejším stretom. Defenestrácia cisárovi verných konšelov a radných z okien pražskej novomestskej radnice a sústreďovanie husitov v mestách aj v horských oblastiach boli začiatkom husitskej revolúcie a vojen, ktoré ju nasledovali. V roku 1420 husiti stanovili svoj program v takzvaných Štyroch pražských artikulách. V tom istom roku založili mesto Tábor, ktoré sa potom stalo centrom husitskej revolúcie. g
Husitské vojny
Na udalosti v českých krajinách reagoval Žigmund, právoplatný dedič českého trónu, od roku 1420 až do roku 1431 piatimi križiackymi výpravami. Všetky boli porazené. Husitské vojská viedol najskôr legendárny a nikdy neporazený Jan Žižka z Trocnova. Po ňom prevzal vedenie husitských vojsk Prokop Holý. Ani husiti sa však nevyhli vnútorným rozporom a rozdelili sa na radikálne krídlo (Táboriti s extrémnou pikartskou skupinou a Sirotkovia), ktoré odmietalo akýkoľvek kompromis, presadzovalo obrátenie všetkých obyvateľov Krajín koruny českej ku štyrom artikulám a pokračovanie v bojoch s okolitými katolíckymi krajinami, a umiernených kališníkov, ktorým išlo o dohodu s cisárom a cirkvou a o ukončenie vojny. To sa nakoniec prejavilo v rozhodujúcom období, pri vyjednávaní s Bazilejským koncilom.
Rokovanie s Bazilejským koncilom
Bazilejský koncil pozval českého vyslanca a diskutoval s ním zvlášť o Štyroch pražských artikulách (10. januára 1432). Nedošlo však k žiadnej dohode. Po ďalších rokovaniach boli nakoniec 30. novembra 1433 v Prahe prijaté tzv. Pražské kompaktáty. Táto dohoda zaručovala prijímanie pod obidvomi spôsobmi tým, kto chcú, no súčasne s vyrozumením, že Kristus je prítomný pod každým zo spôsobov. Slobodné hlásanie slova bolo dovolené pod istými podmienkami – cirkev mala schvaľovať a umiestňovať kňazov, tak mala byť zachovaná autorita biskupa. Článok týkajúci sa svetskej moci kňazov však obsiahnutý nebol.
Koniec husitstva
Spory medzi táboritmi a umiernenými kališníkmi nakoniec viedli k bitke pri Lipanoch, v ktorej 30. mája 1434 sa proti sebe postavili spojené sily Táboritov a Sirotkov na strane jednej a katolíkov a umiernených kališníkov na strane druhej. Bitka skončila zdrvujúcim víťazstvom umiernenej strany a definitívnym zničením radikálnych poľných vojsk. Vodca táboritov Prokop Holý v bitke padol. Po porážke Prokopa Holého v bitke pri Lipanoch a rozpade radikálnych husitských vojsk sa so zostávajúcimi vernými postavil do čela odboja proti Žigmundovi Luxemburskému Jan Roháč z Dubé. Jeho hrad Sión bol následne obliehaný a 6. septembra 1437 dobytý uhorskými vojskami. Jan Roháč z Dubé bol zajatý a spolu so svojou družinou 53 verných o tri dni neskôr v Prahe popravený. Hlavným veliteľom sirotských poľných vojsk sa potom stal Ján Čapek zo Sán ale s podstatnou časťou svojej jazdy unikol do Kolína a neskôr priznal porážku. Po väčšinu času sa potom zdržiaval mimo územia Čiech. Po porážke husitského hnutia v bitke pri Lipanoch, vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov pokračovali vo svojej činnosti na území dnešného Slovenska, pod menom Bratríci.
Výsledok bitky znamenal koniec vplyvu táboritov na dianie v Čechách. Stavovský snem zasadajúci v Jihlave roku 1436 prijal kompaktáty a tak bolo docielené zmierenie medzi Čechmi a Rímom s celou západnou cirkvou. Cisár Žigmund získal konečne českú korunu. Stavy potom v Prahe odmietli Wicliffovu náuku o poslednej večeri ako herézu v roku 1444. Väčšina táboritov prešla na stranu kališníkov, zvyšok vytvoril Jednotu bratskú.
Najdôležitejšie dátumy
- 1391 založenie Betlehemskej kaplnky v Prahe
- 1392 Pravidlá Starého a Nového zákona Mateja z Janova
- 1402 Jan Hus kazateľom v Betlehemskej kaplnke
- 1403 odsúdenie 45 článkov v Betlehemskej kaplnke
- 1408 Husov rozchod s pražským arcibiskupom
- 1409 Dekrét kutnohorský – vydaný Václavom IV.
- 1412 odpustkové búrky v Prahe; poprava troch mladíkov; Husov odchod na vidiek
- 1413 Husov spis O cirkvi (De ecclesia)
- 1414 počiatok prijímania pod oboma spôsobmi
- 1415 Husova smrť; protesty českej šľachty
- 1416 upálenie Hieronyma Pražského
- 1417 radikalizácia
- 1419 púte na hory; v júli prevrat v Prahe (defenestrácia konšelov)
- 1420 založenie Tábora; Štyri artikuly pražské; porážka I. križiackej výpravy; smrť Mikuláša z Husi
- 1421 vyhladenie adamitov a pikartov; v júli čáslavský snem
- 1422 porážka II. križiackej výpravy; poprava Jana Želivského
- 1423 „Menší Tábor“ Jana Žižku
- 1424 porážka panskej jednoty u Malešova; Smrť Jana Žižku
- 1426 Prokop Holý v čele husitských vojsk; porážka III. križiackej výpravy pri Ústí nad Labem
- 1427 porážka IV. križiackej výpravy pri Tachove; počiatok spanilých jázd
- 1428 Prokop Holý a Prokop Malý (Prokúpek) prvá výprava a každoročné vpády spanilých jázd husitov až do roku 1433. Všetky sa odohrávali na území dnešného Slovenska[1]
- 1429 schôdzka so Žigmundom Luxemburským v Bratislave
- 1430 Beheimsteinská zmluva
- 1431 porážka V. križiackej výpravy pri Domažliciach
- 1433 verejné vypočutie husitov v Bazileji; sirotkovská výprava na breh Baltu; Pražské kompaktáty
- 1434 30. mája bitka pri Lipanoch; smrť Prokopa Holého; zánik poľných vojsk
- 1436 jihlavské kompaktáty a prijatie Žigmunda Luxemburského za českého kráľa; odboj Jána Roháča z Dubé
- 1437 dobytie hradu Sion a poprava Jana Roháča z Dubé a jeho družiny
Husitstvo v naračných prameňoch
Husitské hnutie a obdobie rokov 1415 - 1437 bolo zachytená vo viacerých kronikách:
- Kroniky napísané z pozície husitov:
- Kroniky napísané z pozície odporcov husitov:
- Ostatné kroniky:
- Kostnická kronika Ulricha von Richental
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
