From Wikipedia, the free encyclopedia
Človek neandertálsky (lat. Homo neanderthalensis) je vyhynutý druh rodu človek (Homo). Pomenovaný je podľa náleziska Neandertal v Nemecku. Neandertálci žili podľa väčšinového výkladu v Európe, Levante a západnej Ázii od 600 000.
Neformálne označenie je neandertálec, neandertálsky človek, neandertálsky pračlovek, pračlovek neandertálskeho typu alebo (?) homo neanderthalensis [1]. Staršie sa vedecky označoval aj ako Homo mousteriensis v širšom zmysle (takto najmä vo francúzskych textoch) [2] alebo Homo primigenius, iné synonymá boli Homo neander, Homo antiquus, Homo faber, Homo incipiens, Homo stupidus, Homo sapiens stupidus, Homo erectus neanderthalensis, Pithecanthropus neanderthalensis, Prothomo, Paleoanthropus/Paleoanthropinae/Paleoanthropini, Protanthropus (nie je zhodné s názvom Protoanthropus), Protanthropus atavus, Homo europaeus primigenius, Palaeanthropus europaeus (spolu s Palaeanthropus krapinensis), Anthropus neanderthalensis, Archanthropus a Metanthropus, špeciálne pre klasických neandertálcov aj Palaeoanthropus neanderthalensis, Homo primigenius neanderthalensis, Homo neanderthalensis neanderthalensis, Homo sapiens neanderthalensis neanderthalensis (Drobyševskij [3] uvádza bez uvedenia autorov aj Homo neanderthalensis fossilis a Homo neanderthalensis recens). Slovenské ekvivalenty sú človek prvobytný, homo primigenius, pračlovek, paleantropín, paleantrop (bez -o- po pale-).
Pre autorov považujúcich (ako to bolo zvykom najmä v 2. polovici 20. storočia) neandertálca za poddruh Homo sapiens, sa neandertálec správne volá Homo sapiens neanderthalensis, čomu v slovenčine zodpovedá ako vedecký názov človek múdry neandertálsky, človek rozumný neandertálsky, neandertálsky rozumný človek, ale aj človek neandertálsky.
Pozri pod človek (Homo)#Podrobnejšia verzia.
Nálezy prvých fosílnych indícií sú nález z jaskyne Engis v Belgicku z roku 1828 (uvádza sa aj 1829) a potom nález z Gibraltáru (Forbes’ Quarry) z roku 1848, ale oba nálezy boli spočiatku viac-menej ignorované a nedocenené. Preto sa za prvý „skutočný“ nález neandertálca považuje nález z jaskyne Kleine Feldhofer Grotte (doslova „Malá feldhofská jaskynka“) v Neandertali (pôvodne písané Neanderthal; doslova „Neanderova dolina“) v Nemecku z roku 1856; nález sa volá Neanderthal 1 resp. Neandertal 1. Majiteľ miestneho kameňolomu si myslel, že ide o kosti medveďa, ale odovzdal ich miestnemu učiteľovi menom Johann Carl Fuhlrott, ktorý si uvedomil, že sú to kosti nezvyčajného človeka. Fuhlrott neskôr odovzdal nález známemu anatómovi menom Hermann Schaaffhausen, ktorý sa nazdával, že ide o rasu, ktorá obývala severnú Európu pred Germánmi a Keltmi. Thomas Huxley v roku 1863 ako prvý zastával názor, že ide o morfologicky primitívneho človeka, ktorý bol navyše oveľa bližšie k dnešnému človeku než k opiciam (teda vlastne zastával názor zhodný s dnešným). Huxley a Schaaffhausen a iní odmietali považovať nález za druh odlišný od druhu Homo sapiens. Nový druh zaviedol, teda holotyp opísal, až William King v roku 1864, ktorý druh nazval „Homo neanderthalensis“. Nález Neandertal 1 nie je len holotypom neandertálca, ale aj vôbec prvým opísaným druhom (nie však prvým nálezom) fosílneho hominida v dejinách.
Ďalšie dôležité nálezy do 50. rokov 20. stor. boli chronologicky z lokalít: La Naulette (Belgicko) v roku 1866, Šipka (Morava) v roku 1880, Spy (Belgicko) v roku 1886, Krapina (Chorvátsko) v rokoch 1899 – 1905, rôzne lokality z Francúzska v rokoch 1908 – 1921, Ehringsdorf v rokoch 1908 – 1916 a 1925, Kiik-Koba (Ukrajina) v roku 1924, Gánovce (Slovensko) v roku 1926, Tabun (Izrael) v roku 1931, Saccopastore (Taliansko) v rokoch 1929 a 1935, Subalyuk (Maďarsko) v roku 1932, Tešik-Taš (Uzbekistan)v roku 1938, Monte Circeo (Taliansko) v roku 1939, Šánidar (Irak) v rokoch 1953 – 1960 a Regourdou (Francúzsko) v roku 1957. Časová os nálezov a chápania neandertálca je tu . Paratypy druh nemá stanovené.
Neandertálec bol pôvodne opísaný ako Homo neanderthalensis, teda samostatný druh. Po druhej svetovej vojne, najmä od 60. rokov, sa spravidla klasifikoval ako poddruh druhu Homo sapiens (podrobnosti pozri tam), preto sa aj nazýval Homo sapiens neanderthalensis a nie ako dnes (a pôvodne) Homo neanderthalensis. Zmena nastala v roku 1995, keď švajčiarsky antropológ Robert Martin analýzou lebky neandertálskeho dieťaťa z Gibraltáru počítačovou tomografiou zistil, že je veľmi odlišná od lebky človeka dnešného typu, čím dokázal, že muselo ísť o dva rozdielne druhy. Tento výsledok potom potvrdili genetické výskumy počnúc rokom 1997 (k tomu pozri podnadpis Genetika).
Dátum vzniku neandertálcov je sporný. Nasleduje opis pre neandertálcov definovaných v geograficky užšom zmysle (vysvetlenie pozri v podnadpise Členenie):
Z genetického hľadiska, teda pokiaľ ide o odhady dátumu oddelenia línie neandertálcov a línie človeka dnešného typu, existujú aktuálne tri možné dátumy – 660 000 BP, 440 000 BP a 270 000 BP – podrobnosti pozri v podnadpise Genetika. Podľa výskumu na zuboch z roku 2019 sa línia oddelila pred 800 000 rokmi.[4]
Ak sa argumentuje znakmi nálezov, je spornosť dátumu vzniku daná najmä tým, že neandertálske znaky nálezov (z Európy) pribúdali postupne a je teda relatívne, čo je už neandertálec a čo ešte nie je neandertálec. Nasleduje zoznam bežných hraníc vzniku neandertálcov; väčšinou platí, že čím mladšia hranica, tým viac neandertálskych znakov nálezy majú, pričom každý autor považuje inú z hraníc za začiatok neandertálcov:
Treba mať tiež na pamäti, že v starších textoch môže tam uvádzaný dátum vzniku neandertálcov, ktorý je starší ako 130/115 000 BP, vyplývať z toho, že autor poníma neandertálcov v geograficky širšom zmysle (pozri podnadpis Členenie) (čo sa dnes už málokedy robieva), a teda nie nevyhnutne z odlišného datovania či hodnotenia prvých nálezov neandertálcov v geograficky užšom zmysle autorom.
K nálezom neandertálcov v geograficky užšom zmysle zhruba spred 200 000 BP (zriedkavejšie spred cca 130/115 000 BP) existujú tieto hlavné alternatívne možnosti ich klasifikácie:
Alternatívne klasifikácie (alebo skôr rozdelenia) pre mladšie nálezy neandertálcov pozri v podnapise Členenie.
Ako približný dátum ich zániku sa obyčajne udáva 35 000/30 000/29 000/28 000/27 000 BP. Za najmladšie nálezy sa donedávna považovali lokality Vindija (Chorvátsko, 33 – 32 000 BP)[5], Gruta Nova (Columbeira, 29 000 BP) [6], Figueira Brava (30 – 29 000 BP) [5], Zafarraya (Španielsko, 33/30/29/28/27/26 000, ale prípadne až 25 000 BP) [7], ďalšie lokality z Pyrenejského polostrova (pozri napr. ) a Wolpoff 1999 uvádza, že najmladší nález by mohol byť nejasný nález z Devil’s Tower v Gibraltáre starý len 15 000 BP.
V roku 2006 pribudlo datovanie nálezov z jaskyne Gorham’s Cave na Gibraltáre 28 000 BP, ale možno len 24 000 BP.
Bývalé datovanie lokality Mezmajskaja na 29 000 BP bolo v roku 2005 a v roku 2011 opravené na starší dátum (konkrétne v roku 2005 na 40 000 BP a v roku 2011 na 39 000 BP) a v roku 2011 z toho niektorí bádatelia vyvodili záver, že neandertálci zanikli celkovo oveľa skôr než sa myslelo.[8]. V roku 2014 v časopise Nature vyšiel článok, ktorý datuje vyhynutie neandertálcov s pravdepodobnosťou 95,4 % na obdobie 41 030–39 260 BP.[9]
O príčine pomerne rýchleho nahradenia neandertálcov ľudmi dnešného typu (t. j. druhom Homo sapiens), ktorí prišli do Európy okolo 40 000 BP, t. j. krátko pred predpokladaným zánikom neandertálcov, existuje viacero teórií:
Neandertálci sa obyčajne členia nasledovne (znak / oddeľuje synonymá, značka A, B atď. alebo výraz „v užšom/širšom zmysle“ a pod. rozlišuje rôzne použitia toho istého názvu):
a) Členenie geografické:
neandertálec v geograficky širšom zmysle:
Poznámky:
b) Členenie (prevažne) chronologické:
neandertálec A:
Vysvetlenie k členeniu b: Nálezy spred cca 230/220/200 000 BP alebo spred cca 130/115 000 BP alebo spred cca 75 000 BP niektorí autori klasifikujú ako tzv. anteneandertálcov a/alebo – najmä chronologicky mladšie nálezy – ako tzv. protoneandertálcov, pričom preneandertálci sa často formálne klasifikujú ako podskupina (vlastných) neandertálcov a anteneandertálci sa ako podskupina (vlastných) neandertálcov formálne klasifikujú menej často. Alternatívne sa niekedy tieto nálezy staršie klasifikovali ako Homo sapiens steinheimensis (či presapient) a Homo sapiens aniensis. Dnes (od roku 1995) sa tieto nálezy spred 230/220/200 000 BP (zriedkavejšie spred cca 130/115 000 BP) často klasifikujú ako nálezy druhu Homo heidelbergensis (alebo archaický Homo sapiens).
Klasickí neandertáleci sú neandertálci, ktorí chronologicky nasledujú po preneandertálcoch (raných neandertálcoch), t. j. od 130/115 000 BP alebo od cca 75 000 BP (alebo od 100 000 alebo od 90 000, alebo od 80 000 BP atď.). Vykazujú typické znaky neandertálcov (sú najrobustnejší atď.). Niektoré zdroje z týchto klasických neandertálcov ešte vyčleňujú zvláštne skupiny, napr. z chronologického (a morfologického) hľadiska tzv. neskorých neandertálcov (pozri napr. Thurzo 1998, Vančata 2007) alebo z geografického (a morfologického) hľadiska tzv. progresívnych/pokročilých/východných/atypických neandertálcov (pozri napr. Enc. archeológie, Pietrusewsky, Delson et al. 2000, Pyramída, Jelínek, Reisenauer).
Poznámky:
O konkrétnych nálezoch zaraďovaných pod neandertálcov pozri nižšie v podnadpise Interpretácie a systematika, najmä v sekciách Schwartz a Tattersall (2005), Schrenk (2008, 1997), Storch (2007),Vančata (2007), McKee (2005), Groves (2004), Cameron a Groves (2004), Bramblett (2004), Susanne et al. (2003), Heslip (2001), archeology.info, Wood 2000, Delson et al. (2000), Klein (1999), Wolpoff (1999), Thurzo (1998), Dean et al. (1998), Podborský (1997), Encyklopédia archeológie (1986), Buchvald (1985), Szalay a Delson (1979) a Јеlínek (1977)
Neandertálec mohol vzniknúť:
Z neandertálca sa podľa dnešných názorov už nič nevyvinulo (slepá línia).
Predtým sa predpokladalo, že neandertálec tvoril medzičlánok medzi Homo erectus a človekom dnešného typu (teda, že celé dnešné ľudstvo prešlo neandertálskou fázou – tzv. hypotéza neandertálskej fázy) alebo že časť neandertálcov (spravidla raní neandertálci/preneandertálci – tzv. preneandertálska hypotéza) tvorila tento medzičlánok a druhá časť (klasickí neandertálci) tvorila slepú vývojovú líniu.
Vančata 2007 (jeho definície neandertálca a jeho častí pozri nižšie) uvádza:
Thurzo 1998 (jeho definície neandertálca a jeho častí pozri nižšie) uvádza, že protoneandertálec morfologicky pripomína Homo heidelbergensis a neskorý neandertálec morfologicky pripomína človeka dnešného typu (t. j. Homo sapiens). Znaky klasického neandertálca sú tieto:
Filit uvádza, že Neandertálec bol menšej, rozložitej postavy, 155 – 160 cm vysoký, s ľahko nachýlenou postavou, s pokrčenými kolenami a s dopredu nahnutou hlavou. Jednotlivé kosti boli silné a ich konfigurácia ukazuje na značný vývin kostrového svalstva. Lebku mal veľkú. Markantnými znakmi sú: nízka a plochá lebka, šikmé čelo, veľké nadočnicové oblúky strechovite sa klenúce nad veľkými okrúhlymi očnicami, široký a mohutný nos, silné čeľuste so silnými zubami a bezbradou dolnou čeľusťou. Veľký otvor tylový, ktorým je lebka nasadená na krčnú kostru, bol posunutý značne dozadu, a tak vznikla i zaklonenosť hlavy.[13]
Živili sa najmä efektívnym lovom veľkej a strednej zveri, dopĺňaným zberom rastlinnej potravy. V interglaciáloch prevažovala všežravá zberačsko-lovecká potravinová stratégia. Kým doteraz bola rastlinná strava predpokladaná len na základe nepriamych dôkazov a chemická analýza kostí z Vindije z roku 2000 naznačovala, že neandertálci jedli takmer výlučne mäso, v roku 2010 bolo nálezom (sčasti varených) rastlín medzi zubami neandertálca priamo potvrdené, že neandertálci jedli aj rastliny a dokonca ich aj varili.[14] Ďalšia izotopová analýza aminokyselín v kolagénoch potvrdila vysoky podiel mäsa v potrave, hlavne z veľkých bylinožravcov.[15]
Vykopávky na Pyrenejskom polostrove poslednom období odhalili, že významnú zložku stravy miestnych neandertálcov tvorili dary mora, predovšetkým mäkkýše (v roku 2011 sa navyše zistilo, že mäkkýše jedli neandertálci prakticky už od svojho vzniku), a v roku 2008 odhalili, že neandertálci jedli aj tulene, delfíny, viac druhov morských rýb a vtákov a morské korytnačky. Predtým sa predpokladalo, že neandertálci morské plody nejedli.[16]
Neandertálec je jediný vyhynutý príslušník rodu Homo, pre ktorého existujú kvalitné doklady DNA:
Pokiaľ ide o odhady dátumu oddelenia línie neandertálcov a línie človeka dnešného typu:
Pokiaľ ide o archeologickú kultúru, typický je mousterién a jeho varianty (pozri článok moustérien).
Existovalo niekoľko špecifických kultúrnych variantov (moustérien acheulskej tradície, charentien, taubachien, klasický moustérien a zúbkovaný moustérien).[18] Neskorí neandertálci mali veľmi podobnú čepeľovú industriu (chatelperronien, szeletien a bohunicien) ako mal človek dnešného typu, ako to dokazuje napr. nálezisko St. Césaire. Okrem toho na Prednom východe moustérien, ktorý je typický pre skoro všetkých neandertálcov okrem posledných, zdieľali s neandertálcami ľudia dnešného typu.[19]
Charakteristický je aj nárast typologickej škály nástrojov (škrabadlá, trojuholníkové hroty, čepeľové nože, rydlá atď.) a výroba kožených odevov.[18] Používali oheň, a to aj prenosný oheň (fakle či kahance na osvetlenie vnútorných častí jaskýň).[20]
Žili v malých skupinách tvorených asi 20 jedincami. V teplejších dobách uprednostňovali voľný terén na brehoch riek, ale zhoršujúce sa podnebie ku koncu ich existencie ich nútilo vyhľadávať skalné prístrešky (tzv. abri) a jaskyne (nálezy z Francúzska), vítané boli aj termálne žriedla (nález Gánovce 1); táboriská vo voľnej prírode však boli naďalej početné. V lokalite Molodova na Dnestri sa našli najlepšie zachované dočasné oválne chaty neandertálcov Európy.[21] Podľa Soukupa 2005 je pre nich charakteristický vznik rozsiahlejších loveckých sídlisk, stavby loveckých stanov a chát. Podľa Vančata 2007 žili väčšinou na jednom mieste (spravidla v spomínaných jaskyniach, abri alebo chatách), a z týchto stálych táborov sa vydávali na hviezdicové výpravy.
Neandertálcov v užšom geografickom zmysle údajne nikdy nebolo naraz na svete viac ako 15-tisíc.[22]
Prírodným prostredím neandertálcov bola polárna tundra s machmi, lišajníkmi a kosodrevinami, ktorá smerom k juhu prechádzala v trávnatú tajgu a lesostep.[18]
Vyrábali prvé artefakty majúce symbolickú funkciu[18]. Umelecký prejav neandertálca nie je známy. Nevylučuje sa rituálny kanibalizmus (jaskyňa Hortus; Krapina). Doklady tzv. medvedieho kultu v Alpách (locality Drachenloch a Drachenhöhle) svedčia o začiatkoch kultových predstáv a zárodkoch totemizmu a s ním spojených obradov.[21] Podľa Vančata 2007 je sporné, či neandertálci vôbec mali kultúru v užšom zmysle, no tvrdenie, že neandertálci boli úplne akultúrni je z rôznych dôvodov veľmi nepravdepodobné.
Pravdepodobne pochovávali svojich mŕtvych (o spornosti toho, či neandertálci mali hroby, pozri napr. McKee 2005 str. 301 a nasl.). Za hroby sa považujú nálezy z lokalít Tešik-Taš, Monte Circeo, Le Moustier, La Ferrassie a Šánidar. Hroby vystielali konármi, do hrobov pridávali kvety a liečivé rastliny (typický príklad sú hroby v Šánidare) [23].
Neandertálci mali pomerne vysoký stupeň duševných schopností. Doložené sú dokonalo vykonané amputácie (Šánidar), svedčiace o základných anatomických poznatkoch i úspešných liečebných praktikách. Vzájomne koordinovali činnosť relatívne dostatočne rozvinutým jazykom. [20] Vykazovali sociálnu solidaritu (starali sa o chorých a starých).[18] Pochovávali svojich mŕtvych (jaskyňa v La Chapelle-aux-Saints).[24]
V roku 2007 sa našli dôkazy o tom, že si neandertálci čistili zuby[25] Rekonštrukcia neandertálskeho novorodenca v roku 2008 ukázala, že pôrod bol podobne komplikovaný ako u dnešných ľudí, a teda aj neandertálcom musel pri pôrode niekto druhý pomáhať.[26]
Na Slovensku sa neandertálcom pripisujú kultúry moustérien a mikromoustérien (130 000 – 70/65 000 BP) a kultúry s moustérienom príbuzné (resp. jeho varianty), a to premoustérien (=protomoustérien; 200 – 130 000 BP), micoquien (130 – 45 000 BP) a levallois moustérien (70 000/65 000 – 40 000 BP). Szeletien (40 – 32 000 BP) je tiež príbuzný s moustérienom, ale či bol jeho nositeľom neandertálec alebo už človek dnešného typu (alebo obaja) je sporné. Podrobnejšie pozri v článkoch stredný paleolit na Slovensku a mladý paleolit na Slovensku.
Pokiaľ ide o nálezy indivíduí neandertálcov na Slovensku, nález z Gánoviec (značka Gánovce 1) sa zaraďuje ako protoneandertálec, nálezy Šaľa 1 a Šaľa 2 ako klasický neandertálec (ale Šaľa 1 sa zaraďuje – najmä staršie - aj ako prechodný neandertálec, protoneandertálec či protosapient) a nález zo Silickej Brezovej (dolná stolička stará 80 000 – 45 000 BP) ako klasický neandertálec. Podrobnosti o nálezoch pozri v príslušných článkoch.
Najčastejší prípad systematiky, teda také systematiky, v ktorých je len položka druh Homo neanderthalensis bez ďalších delení a bez významnejších údajov, tu uvedený nie je.
Neandertálci sa vyskytovali v Európe od 300 000 BP.
Ide o druh Homo neanderthalensis. Trval od vyše 200 000 do 35 000 BP (v južnom Španielsku do 30 000 BP). Nálezy napr. Feldhofer, La Chapelle-aux-Saints, la Ferrassie, Atapuerca, la Quina, le Régourdou, Spy, Mt. Circeo, Karmel (Izrael), Šánidar, Tešik-Taš.
Ide o druh Homo neanderthalensis. Trvanie: 120 – 30/28 000 BP, ale v roku 2006 bol oznámený nález starý len 24 000 z jaskyne Gorham v Gibraltáre.
rod Homo:
Staršie sa európske nálezy z obdobia pred würmom, ktoré mali niektoré neandertálske črty, zaraďovali ako preneandertálci či protoneandertálci alebo ako presapiens.
a)2010:
paleantrop/archaický sapiens/Homo (sapiens) neanderthalensis v širšom zmysle – 130 – 35 000 BP; niekedy sa k paleantropom zaraďuje aj Homo heidelbergensis:
b)2003: Autor navrhuje takéto zaradenie:
Pithecanthropus neanderthalensis:
a) 2008:
Homo neanderthalensis:
b) 1997:
Homo sapiens neanderthalensis:
Neandertálci vznikli 250/200 000 BP.
Neandertálce sa objavil 300 000 – 100 000 BP a bol nahradený modernými ľuďmi 35 000 – 24 000 BP.
Homo neanderthalensis – od 150/120 000 BP alebo od 250 000 BP alebo (podľa molekulárnej biológie) od 600 000 BP
a)2007: Neandertálec je poddruh Homo sapiens (zaraďovaný aj ako samostatný druh), ktorý trval od 500 000 BP do (?)okolo 27 000 BP.
b) 1996:
Neandertálci v širšom zmysle (nálezy z Európy a západnej Ázie) – 400 000 – 30 000 BP
Neandertálci existovali v západnej Eurázii od stredu stredného pleistocénu (t. j. od cca 500 000 BP) do cca 30 000 BP.
Prvé nálezy s neandertálskymi črtami v strednom pleistocéne, napr. Sima de los Huesos (ktorá je datovaná na 600 – 400 000 BP). Viac neandertálskych čŕt nasleduje cca 200 000 – 100 000 BP a klasickí neandertálci nasledujú 70 000 – 30 000 BP; pričom najmladšie nálezy sú Figueira Brava (30 – 29 000 BP), Zafarraya (33 – 30 000 BP) a Vindija (33 – 32 000 BP). Bývalé datovanie lokality Mezmajskaja na 29 000 BP bolo 2005 opravené na cca dvakrát staršie.
O systematike strednopleistocénnych nálezov autorka dodáva (dlhšiu verziu pozri v článku človek heidelberský):
Homo sapiens neanderthalensis/Homo neanderthalensis – 230 000 – 30 000 BP
Homo neanderthalensis – Európa a juhozápadná Ázia, 200 – 28 000 BP (ak sa pridá Sima de los Huesos, tak od 400 000 BP)
a)2007:
Homo neanderthalensis (v širšom zmysle) – od 650 000 BP:
b) 2002:
neandertálec (Homo sapiens neanderthalensis)
Homo sapiens neanderthalensis – od 130 000 BP; zaraďované aj ako samostatný druh Homo neanderthalensis; nálezy len Európa a záp. Ázia
Ide o druh Homo neanderthalensis. Trval od 350 000 do 27 000 BP.
Neandertálec sa vyskytoval v Európe a záp. Ázii 200 – 30 000 BP.
Homo (sapiens) neanderthalensis spadá do obdobia 220 – 28 000 BP v Európe a juhozápadnej Ázii. Nálezy: Neandertal, Šipka, Gánovce, Spy, La Naulette, La-Chapelle-aux-Saints, Le Moustier, La Ferrassie, Arcy-sur-Cure, La Quina, Bañolas, Monte Circeo, Kiik-Koba, Tešik-Taš, Šánidar, Amud (Amúd), Tabun (Tabún), Kebara (Kabára).
Homo (sapiens) neanderthalensis sa delí na:
Neandertálcov možno klasifikovať aj ako druh Homo neanderthalensis aj ako poddruh Homo sapiens neanderthalensis.
Homo neanderthalensis/staršie Homo sapiens neanderthalensis/zastarano: Homo mousteriensis – 250 až 28 000 BP v Európe a na Strednom Východe; vrátane Homo primigenius var. krapensis a Homo sapiens shanidarensis
Homo sapiens neanderthalensis – 130 000 (náznaky už od 230 000 BP) – 30 000 BP, Európa a Str. východ; zaraďované aj ako druh Homo neanderthalensis (a asi aj pod archaického Homo sapiens – porov. obr. na str. 209)
Text neandertálcov vymedzuje na jednom mieste (ako Homo sapiens neanderthalensis) 75 000 až 35 000 BP, na inom mieste 90 000 až 30 000 BP.
Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis, ale autori sa prikláňajú k prvej možnosti. 200 – 30 000 BP v Európe, ale už mladší predstavitelia Homo heidelbergensis vykazujú isté podobnosti s neandertálcami.
Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis
rod Homo:
Homo neanderthalensis:
Zaraďované ako Homo neanderthalensis alebo Homo sapiens neanderthalensis. Sú to nálezy z poslednej ľadovej doby (würm) z Európy a Blízkeho východu, neskorý alebo klasický neandertálec spadá do obdobia cca 90 000 – 30 000 BP.
Homo sapiens neanderthalensis – 135 000 to 29 000 BP; okolo Stredozemia; nálezy: Amud (Amúd), Combe-Grenal, Devil's Tower, Ehringsdorf, Forbes' Quarry, Džabal Irhúd (Jebel Irhoud), Krapina, La Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, Le Moustier, La Quina, Monte Circeo, Neanderthal, Saccopastore, Šánidar, Tabun (Tabún), Tešik-Taš; vrátane Homo priscus
neandertálec – Homo neanderthalensis/Homo sapiens neanderthalensis:
Homo sapiens neanderthalensis – človek neandertálsky: 350 000 – 40 000 BP, Európa, Ázia, (!)Afrika
Vyskytoval sa v Európe a na Blízkom Východe:
Ázijského Homo heidelbergensis (Narmada, Ta-li (Dali), Ťin-niou-šan (Jinnuishan), Ma-pa (Maba)) možno alternatívne označiť ako ázijského Homo neanderthalensis.
skupina neandertálcov/pračlovek
neandertálec – Európa 100 000 – 27 000 BP (z grafiky nie je jasné, či je to zaradené ako poddruh Homo sapiens alebo ako samostatný druh)
Homo neanderthalensis – 150 – 30 000 BP (ale Zafarraya je 27 000 BP); Európa, Ázia (a jeden z Afriky); Európa: Engis Child, Forbes Quarry, Krapina 3, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie 1, Le Moustier, Mount Circeo, Neanderthal 1, Saccopastore 1 a 2, St. Césaire, Vindija G3, Zaffaraya; Afrika: Džabal Irhúd (Jebel Irhoud) 1; Ázia: Amud (Amúd), Dederiyeh, Kebara 1 a 2, Kafza (Quafzeh) 6, Šánidar (Shanidar) 1-6 a 8, Tabun (Tabún) C1, C2, C4, C5, Tešik-Taš
neandertálec
Posledný nález je Zafarraya (27 000 BP, prípadne až do 25 000 BP)
Človek neandertálsky trval od 300 do 35 000 BP. Rozsah: Afrika(!), Ázia, Európa
a)Wood a:
Homo neanderthalensis – zaraďované aj pod Homo sapiens; nálezy: Neandertal, Engis, Forbes Quarry (Homo calpicus), Šipka (Homo primigenius), Spy, Krapina, Ehringsdorf, Francúzsko (Homo transprimigenius – Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina), Normanské ostrovy (Homo breladensis), Kiik-Koba, Tabun (Tabún), Tešik-Taš, Saccopastore, Guattari/Circeo, Šánidar, Amúd (Amud), Kebara, Dederiyeh, St. Cesaire, Zaffaraya, Moula-Guercy, možno aj: Steinheim, Reilingen, Swanscombe, alebo dokonca aj Sima de los Huesos
Stringer navrhuje zlúčiť Homo heidelbergensis a Homo neanderthalensis do jedného taxónu. Volať by sa mohol Homo heidelbergensis (v širšom zmysle) alebo Homo rhodesiensis (v širšom zmysle).
b) Wood b:
Homo neanderthalensis – nálezy Neandertal, Engis, Forbes Quarry, Šipka, Spy, Krapina, Ehringsdorf, Le Moustier, La-Chapelle-aux-Saints, La Ferrassie, La Quina, St. Brelade, Kiik Koba, Tabun (Carmel), Tešik-Taš, Saccopastore, Guattari/Circeo, Šánidar, Amúd (Amud), Kebara, St. Césaire, Zaffaraya, Moula-Guercy, možno aj (nálezy z 300 – 200 000 BP): Steinheim, Swanscombe, alebo dokonca aj Sima de los Huesos
Na jednom mieste definuje neandertálcov ako nálezy z Európy a západnej Ázie od c. 300 000.
Na inom mieste – v článku Neanderthals – sa najprv píše, že neandertálci zahŕňajú nálezy z Európy (a juhozápadnej Ázie) „prevažne“ z obdobia 100 – 35 000 BP, a že v širšom zmysle pojem neandertálci zahŕňa aj „grade equivalents“ z Afriky a južnej a východnej Ázie. Ďalej v článku sa vývoj neandertálcov delí na tieto fázy:
Homo neanderthalensis – európske a juhozápadnoázijské nálezy z rokov 600 000 až 40 000 BP:
Medzi (klasických?) neandertálcov patria aj západoázijské nálezy Tabun (Tabún), Amud (Amúd), Kebara a Dederiyeh.
U niektorých autorov sa pojem neandertálec rozširuje aj na africké (nálezy Broken Hill, Saldanha) a východoázijské nálezy (?asi myslí Ta-li (Dali), Ma-pa (Maba) atď.), ale Klein s tým nesúhlasí.
Na inom mieste sa píše, že stredoeurópski neandertálci sa delia na:
(str. 595 a nasl. a 13 kapitola)
neandertálec:
Čísla znamenajú roky v tisícoch.
Homo sapiens neanderthalensis – neandertálec; 300 000 – 30 000 BP
Homo neanderthalensis – človek neandertálsky/neandertálec; Európa a juhozápadná Ázia od 230 000 do 29 000 rokov BP
Poznámka: V roku 1985 (v diele Milióny rokov človeka) používal Thurzo ešte „Homo sapiens neanderthalensis“.
Rozlišujú 4 vývojové fázy neandertálcov.
Ide o poddruh Homo sapiens neanderthalensis, trvalod začiatku würmu do cca 37 000.
Homo sapiens:
Homo sapiens:
Neandertálec spadá do obdobia 70 000 – 40 000 pred Kr.; Európa, južná a východná Afrika (!), Jáva
Neandertálec (poddruh Homo sapiens) je obmedzený na obdobie 130 000 – 30 000 BP (Európa a juhozápadná Ázia).
Homo sapiens:
neandertálec/paleantrop – členenie je v texte nejasne formulované
neandertálec (poddruh druhu Homo sapiens) – 120 000 – 35 000 BP, Európa a jz. Ázia
neandertálec:
človek:
Poznámka: Takto definovaný pojem „človek rozumný“ musí nevyhnutne (vzhľadom na uvedené datovanie) implicitne zahŕňať nielen Homo sapiens neanderthalensis, ale aj Homo sapiens palestinus a podobne; v prípade Skladaného (hranica 500 000) aj Homo steinheimensis a podobné staršie taxóny. Michovský aj výslovne píše, že sa „človek rozumný“ vyskytoval aj v Afrike (Skladaný sa geografickým umiestnením nezaoberá), takže tam zahŕňa aj to, čo sa inde označuje ako nastaršie africké nálezy človeka dnešného typu (a pri nepresne reprezentovanom datovaní tam zahŕňa možno aj Homo rhodesiensis).
Homo sapiens:
Homo sapiens:
Poznámka: V článku Homo sapiens je uvedené (bez významnejších podrobností), že neandertálec sa začal obdobím riss (teda podľa tabuľky na str. 658 okolo 250 000 BP). V článku neandertálsky človek je najprv uvedené, že sa neandertálec začal 120 000 BP (riss-würm), potom nasleduje delenie na raný, klasický a progresívny neandertálec a potom sú uvedené „ťažko zaraditeľné nálezy“ (pozri vyššie). Z oboch článkov teda vyplýva, že tieto „ťažko zaraditeľné nálezy“ tvoria spolu s „vlastným“ neandertálcom (t. j. neandertálcom od 120 000 BP) neandertálca v širšom zmysle.
Zdroj charakterizuje neandertálcov v užšom zmysle takto: Morfologicky ide o prechod medzi Homo erectus a Homo sapiens sapiens. Neandertálci netvorili jednotnú skupinu, ale viacero izolovaných vetví, z ktorých niektoré sa pravdepodobne končia slepo. Konkrétne:
Zdroj dodáva, že Homo sapiens sapiens sa asi vyvinul z niektorej z ranejších foriem neandertálcov, ešte pred vznikom klasických neandertálcov alebo súčasne s nimi.
Homo sapiens neanderthalensis – 100 000 BP – 40/30 000 BP
heslá Homo, Homo sapiens:
neandertálec/pračlovek/okruh neandertálcov (?Homo sapiens neanderthalensis v širšom zmysle)
heslo neandertálec:
okruh neandertálcov/?neandertálec v širšom zmysle (?Homo sapiens neanderthalensis v širšom zmysle)
Homo sapiens neanderthalensis zahŕňa tieto nálezy: La Rafette, Temara, ?Asych, Lazaret, Grotte du Prince, Fontéchevade, Suard, Kiik-Koba, Staroselie, Taubach, Sedia del Diavolo, Malarnaud, Gánovce, Cova Negra, ?Hang Hum spodný, Ehringsdorf, Bourgeois-Delaunay, Saccopastore, Zuttíja (Zuttiyeh), Bañolas, ?Quinzano, Montmaurin vrchný, Krapina, Pofi, ?Ušikawa (Ushikawa), ?Šuej-jien (Shuiyen), ?Ma-pa (Mapa), ?Ting-cchun (Dingcun), ?Sjara-osso-gol [t. j. Sa-la-wu-su], ?Čchang-jang (Chang-yang), Spy, Šipka, Arcy-Renne, Genay, La Masque, Monsempron, Rigabe, Soulabé, Camerota, Monte Circeo, Uluzzo, La Naulette, St. Brelade, Kůlna, Ochoz, Šaľa, Šánidar, Angles sur l’Anglin, Arcy-Loup, Arcy-Hyene, Caminero, La Cave, La-Chapelle-aux-Saints, Chateauneuf, Combe-Grenal, La Crouzade, La Croze del Dua, La Ferrassie, Hortus, Marillac, Montgaudier, Le Moustier, Pech de l’Azé, Le Petit-Puymoyen, Placard, Putride, Regourdou, René Simand, Roc du Marsal, Vergisson, Neandertal, Neues-sing, Salzgitter-Lebenstedt, Wildscheuer, Devil’s Tower, Forbes Quarry, Subalyuk, Archi, Bisceglie, Ca’verde, Cariguela, Lezetxiki, St. Brais, Džručula (Dzhruchula), Rožok (Rozhok), Tešik-Taš, Ohaba-Ponor, Ksar-Akil, Ras al-Kalb (Ras el-Kelb), Šukbá (Shuqbah), Snovakh, ?Maslúcha (Masloukh), ?Gezlah, ?Kebara (Kabára), ?Bisitum [??=Bisutun], ?Tamtama, ?Irhúd (Irhoud), ?Hawa Ftaih (Haua Fteah), Tabun (Tabún), La Quina, Amud (Amúd)
Homo neanderthalensis zahŕňa aj nálezy z Afriky a As-Schúl (Skhul)
A) 3. vydanie (1970 – 1979) Na jednom mieste sa uvádza: paleantrop (Palaeoanthropus) – 300/250 000 – 35 000 BP, Európa, Afrika, Ázia; vrátane neandertálcov (= neskorí paleantropi v západnej Európe). Ale v článku neandertálec sa píše, že neandertálec je európsky, ázijský alebo africký paleantrop z obdobia 200 000 – 35 000 BP.
B) 2. vydanie (1949 – 1957):
neandertálec:
heslo paleoantropíni (1982):
človek a jeho predchodcovia:
heslo neandertálec (1980):
Homo sapiens neanderthalensis (Homo neanderthalensis, Homo primigenius) – pračlovek:
heslo Homo sapiens (1974):
Paleoanthropus – pračlovek, neandertálsky človek; od 300 000 BP; nálezy: Neandertal, Gibraltár, Bañolas, La-Chapelle-aux-Saints, Krapina, Saccopastore, delí sa na:
Homo sapiens neanderthalensis – neandertálec
Homo sapiens neanderthalensis – pračlovek –v širšom zmysle:
Homo neandertaliensis – neandertálec:
(všetko citované v Drobyševskij 2003)
Títo autori mali Homo sapiens neanderthalensis (Campbell v roku 1962 okrem toho aj Homo sapiens krapinensis)
Spoločná vývojová línia sa rozdelila počas medziľadovej doby eem na juhozápadnoázijských preneandertálcov, z ktorých sa vyvinuli moderní ľudia, a na európskych preneandertálcov, z ktorých sa vyvinuli robustní „klasickí“ neandertálci.
Neandertálci patria pod Homo sapiens.
Homo neanderthalensis
Namiesto neandertálca má rod Paleoanthropus (druhy Paleoanthropus neanderthalensis, Paleoanthropus palestinicus a iné)
(ponechaný archaický pravopis)
Homo primigenius – pračlovek; t. j. človek (najmä?) z diluvia; nálezy Taubach, Neandertal, Egisheim, Weimar, Bonn, Piltdown, La-Chapelle-aux-Saints, Gibraltár, Spy, La Naulette, Krapina, Le Moustier:
Uvádza tzv. neandertálsku rasu (synonymá Homo neanderthalensis/Homo primigenius/Homo mousteriensis), ktorá zahŕňa nálezy Neandertal, La-Chapelle-aux-Saints, Spy, La Ferrassie, La Quina, Krapina, Gibraltár, a ktorá je zaradená mimo Homo sapiens.
Má Homo primigenius ako samostatný druh.
Namiesto neandertálcov má druhy Palaeanthropus europaeus (inde nazývaný Homo neanderthalensis/Homo primigenius) a Palaeanthropus krapiniensis
Homo primigenius (Homo neanderthalensis) zahŕňa nálezy Taubach, Neandertal, Spy, La Naulette, Šipka, Krapina.
Homo primigenius zahŕňa nálezy z dilúvia v Európe (Neandertal, Spy...) a v Austrálii (Palinander)
rozlišuje Pithencanthropus → neandertálec → moderný človek
Rothermel, J.: Fossil man in: Popular Science, marec 1894
Uvádza neandertálcov (Homo neanderthalensis, nálezy Neandertal, Spy) ako zaradených pod tzv. cannstadtskú rasu.
Heslo člověk uvádza „kannstattský typ“, čiže „neanderthalský typ“ ako časť „diluviálneho človeka“.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
