Hodrušské jazero[1] (normovaný názov; iné názvy: Dolné Hodrušské jazero[2], Dolnohodrušské jazero, Dolnohodrušský tajch, Dolný Hodrušský tajch) je tajch v pohorí Štiavnické vrchy v katastrálnom území obce Hodruša-Hámre. Zapísaný ako jeden z objektov do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci územia Banská Štiavnica a okolie.
| Hodrušské jazero | |
| Dolné Hodrušské jazero
Hodrušský tajch | |
| tajch | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Obec | Hodruša-Hámre |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Nadmorská výška | 528 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′52″S 18°51′03″V |
| Hĺbka | 21 m |
| Objem | 641 000 m3 |
| Rozloha | 4,33 ha (0 km²) |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
| Číslo | 618 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iv, v |
| Odtok vody | Hodrušský potok |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Dolnohodrušský tajch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tajch vznikol pre potreby hodrušského baníctva, hutníctva a úpravníctva po sťažnostiach na pokles prietoku Hodrušského potoka kvôli odvádzaniu zrážkových vôd z Pohronia na Poiplie jarkovým systémom napájajúcim Vindšachtovné a Richnavské tajchy. Pôvodne bola naplánovaná pre tieto účely oprava a zväčšenie kapacity Horného Hodrušského tajchu. 7. júna 1743 konal na tieto účely obhliadku stavu Samuel Mikovíny s adjunktom Matejom Zipserom. Zipser Mikovínyho presvedčil o potrebe výstavby nového, väčšieho tajchu. Projekt bol Mikovínym spracovaný bezodkladne a s prípravou na stavbu sa začalo v tom istom mesiaci. O rok bola hrádza vysoká už 14 metrov a práce sa pre nedostatok financií zastavili, tajch bol spustený do prevádzky. Súbežne prebehla rekonštrukcia Horného Hodrušského tajchu. Zvyšovanie hrádze Dolného tajchu o 9 metrov na projektovanú výšku hladiny 20 m bolo vykonané až v roku 1786. Tajch bol viackrát opravovaný, vyskytli sa poruchy výpustného zariadenia v rokoch 1786, 1960 opravoval sa vodný prepad a hrádza má tendenciu posadať, čo bolo riešené dostavbami a opravami v rokoch 1824, 1966 a 2008. Tajch čaká na generálnu rekonštrukciu.
Dolný Hodrušský tajch zachytával vody z prepadu a z dnového výpustu Horného Hodrušského tajchu, časti Hodrušského potoka zbierajúceho vody z kotliny Hölle – Peklisko, tiež zrážkové vody z úbočia pod Rabensteinom, ktoré nemohol zachytiť náhonný Kráľovský vodný jarok šachty Michal vedený od Horného Hodrušského tajchu. Z dnového výpustu boli vody vypúšťané buď na náhonný jarok šachty Zipser (Jazernej), kde poháňal vodné čerpacie a ťažné zariadenie šachty používanej pri razení Hodrušskej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Františka Lotrinského) a neskôr pri razení Voznickej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Jozefa). Tento náhonný jarok pokračoval úbočím Bärenleuten nad Hornú centrálnu stupu, kde neskôr hnal Peltonovu turbínu s dynamom na jej osvetľovanie. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom boli vody odrážané na množstvo vodných údelov (spádov) stúp, baní, hút a mlynov v Hodrušskej doline, ktoré stáli v doline až po Žarnovicu. Z najvýznamnejších spomeňme: Horný Hodrušský banský závod a šachta Lill, Horná centrálna stupa, stupy Mikuláš, Finsterort, Leopold, Tiergarten, šachty na Voznickej dedičnej štôlni, Dolný Hodrušský banský závod Schopfer s jeho stupami, stupy a mlyny v Dolných Hámroch (dnes časť obce Hodruša-Hámre). Samozrejme aj tu vody zadržané jazerami čerpali vodu z hlbších častí baní na úroveň dedičných štôlní, hnali mechy hút a hámrov na železné aj vzácne kovy.
V súčasnosti je tajch v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, jeho OZ Povodie Hrona. Do roku 1981 bol vo vlastníctve Rudných baní š.p. Banská Bystrica. Jeho vody zásobujú dodnes fungujúcu úpravňu Slovenskej banskej, spol. s r.o. v Hodruši-Hámroch, ktorá dobýva a spracováva drahokovové a polymetalické rudy v bani Rozália. Tajch je obľúbeným miestom relaxu a kúpania obyvateľov a rekreantov zo širokého okolia. Od konca 60. rokov 20. storočia nebol generálne rekonštruovaný - plánovaná generálna rekonštrukcia sa začala v septembri 2013 a mala trvať 20 mesiacov. Na rekonštrukciu tajchu smerovali státisíce z eurofondov, následné nečakané opravy však stáli viac ako dva milióny eur zo štátneho rozpočtu. Tajch bol znovu napustený až na jar roku 2021.[3]
- nadmorská výška koruny hrádze: 528 m n. m.
- objem: 641 000 m³
- vodná plocha: 4,33 ha
- dĺžka koruny hrádze: 199 m
- šírka koruny hrádze: max. 5,7 m
- výška hrádze: 22 m
- maximálna hĺbka: 21 m
Typ hrádze: zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund
Dĺžka prívodných (zberných) jarkov: Tajch mal krátky zberný jarok zachytávajúci potôčiky z bočných dolín smerom k Rabensteinu, dnes prebudovaný na chodník k autobusovej zastávke U Honvédov dlhý cca 700 m, v súčasnosti nefunkčný. Dĺžka náhonných jarkov: K stupám Rabenstein cca 500 m, ďalej pokračoval k šachte Lill v dĺžke cca 1 000 m, druhý k šachte Zipser, potom k stupe Horného hodrušského banského závodu cez Barenleuten cca 1 500 m. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom odrážali vody k hutám, baniam a stupám mnohé náhonné jarky v úhrnnej dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
