Hlúpy (vrch v Tatrách)
vrch v Belianskych Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
vrch v Belianskych Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Hlúpy[1] alebo aj Šialený vrch (2 060,8 m n. m.[2][3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 18 km severozápadne od Kežmarku.[4] Je uzlovým vrchom, kde sa stretáva hrebeň Belianskych a Vysokých Tatier. Nie je turisticky prístupný.
Hlúpy | |
vrch | |
Hlúpy z doliny Zadné Meďodoly | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Belianske Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 060,8 m n. m. |
Súradnice | 49°14′12″S 20°13′13″V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | nie je prístupný |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Hlúpy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaný Ždiar, severne ležia Podspády, severozápadne Tatranská Javorina a juhovýchodne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[4]
Hlúpy leží v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Zadné Jatky (2 019,8 m n. m.). Masív je miestom stretu hrebeňa Belianskych a Vysokých Tatier. Západne sa nachádza vrch Jahnence (1 863 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Úplaz (1 784 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.) a Štefan (1 540 m n. m.), severne Havran (2 152 m n. m.), Širokým sedlom oddelená Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Žľabina (1 411 m n. m.) a Veľký Grúň (1 274 m n. m.), východne Gáflovka (1 626 m n. m.), Šialeným sedlom (1 936 m n. m.) oddelené Zadné Jatky (2 019,8 m n. m.) a Predné Jatky (2 012 m n. m.) a južne Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kopským sedlom (1 749 m n. m.) oddelená Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.).[3] Západné svahy odvodňuje Meďodolský potok dolinou Zadné Meďodoly do riečky Javorinka v povodí Dunajca, zo severných svahov vodu odvádza Monkovou dolinou Rígeľský potok a juhovýchodné odvodňuje dolinou Predné Meďodoly Napájadlový potok do rieky Poprad. Západným úbočím vedie značený turistický chodník.[4]
Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[6] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je z neho viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a mnohé vrchy južného Poľska.[7]
Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je už od roku 1978 turisticky neprístupný. Západným úbočím však vedie zo Ždiaru cez Monkovu dolinu a Široké sedlo červeno značený turistický chodník do Kopského sedla, kde križuje modro značenú trasu z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly do Tatranských Matliarov.[4]