americká herečka From Wikipedia, the free encyclopedia
Helen Hayesová, rodným menom Helen Hayes Brown (* 10. október 1900, Washington, DC, USA – † 17. marec 1993, Nyack, New York) bola americká filmová a divadelná herečka, ktorá získala dvoch Oscarov, Emmy, Grammy a divadelnú cenu Tony. V roku 1986 dostala od prezidenta Ronalda Reagana vyznamenanie v podobe Presidential Medal of Freedom.
| Helen Hayesová | |
|---|---|
 | |
| Celé meno | Helen Hayes Brown |
| Narodenie | 10. október 1900 Washington, DC, USA |
| Úmrtie | 17. marec 1993 (92 rokov) Nyack, New York, USA |
| Povolanie | americká herečka |
| Roky pôsobenia | 1905 – 1987 |
| Manžel | Charles MacArthur (1928 – s.1956) |
| Deti | 2 |
Narodila sa vo Washingtone. Jej matka Catherine Estelle (rodená Hayes) bola príležitostná herečka, otec Francis van Arnum Brown vystriedal mnoho zamestnaní, bol napr. úradníkom patentového úradu a obchodným cestujúcim. Prarodičia z matkinej strany emigrovali do USA z Írska pri veľkom hladomore.
Už ako päťročná debutovala v divadle. V desiatich rokoch natočila krátky film Jean and the Calico Doll. Strednú školu absolvovala v roku 1917.
Jej zvukovým debutom bola dráma The Sin of Madelon Claudet, za ktorý získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Vo filme stvárnila matku, ktorá sa dostane do väzenia a teda sa musí vzdať dieťaťa. Keď ju po 10 rokoch prepustia, nemá dosť peňazí, aby začala usporiadaný život a tak zostane na ulici bez toho, aby videla svojho syna vyrastať.
Vo filmovej adaptácii Hemingwayovho románu Zbohom zbraniam z roku 1932 si zahrala po boku Garyho Coopera. Dramatický film Night Flight znamenal spoluprácu s Clarkom Gablom a Myrnou Loy. Helen Hayesová však preferovala divadlo pred filmom a tak sa v roku 1935 vrátila na javisko. Na Broadwayi hrala tri roky titulnú rolu po boku Vincenta Pricea v hre Victoria Regina.
V roku 1953 sa stala vôbec prvou laureátkou ceny Sarah Siddons za prácu v divadle v Chicagu. Tento úspech zopakovala v roku 1969. V päťdesiatych rokoch sa vrátila do Hollywoodu. Zahrala si spolu s Ingrid Bergmanovou vo filme Anastázia. V roku 1970 stvárnila čiernu pasažierku pani Quonsettovú vo filme Letisko, za čo získala druhého Oscara, tentoraz za vedľajšiu úlohu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch natočila prevažne televízne filmy a filmy produkcie Walta Disneyho.
V roku 1955 premenovali Fultonovo divadlo na Divadlo Helen Hayes. V osemdesiatych rokoch bolo divadlo zbúrané, aby ustúpilo novej zástavbe. V roku 1983 však bolo iné divadlo na 45. ulici v New Yorku pomenované po nej.
Helen Hayesová bola dvakrát vydatá. Manželstvo s Johnom Swansonom trvalo v rokoch 1926 až 1928. Druhým manželom bol scenárista a dramatik Charles MacArthur, ktorého si vzala v roku 1928, a za ktorého bola vydatá až do jeho smrti v roku 1956. Mali spolu dcéru Mary, ktorá predčasne zomrela na obrnu v devätnástich rokoch v roku 1949.[1] MacArthur mal nemanželského syna Jamesa, ktorý sa narodil v roku 1937. Helen si ho osvojila.
Bola katolíčka a republikánka. Okrem herectva sa venovala filantropii.
Helen Hayesová zomrela na zlyhanie srdca v Deň svätého Patrika, 17. marca 1993 vo veku 92 rokov v Nyacku v štáte New York.
Na hollywoodskom chodníku slávy má dve hviezdy. Jednu za počiny vo filmovom priemysle, druhú za počiny v rozhlase.[2]
Získala prezývku "prvá dáma amerického divadla".[3]
Je jednou z dvanástich herečiek, ktorým sa podarilo získať Oscara, Tony a Emmy.[3]
Je prvým hercom, resp. herečkou, ktorá získala Oscara v hlavnej, aj vo vedľajšej úlohe.[4]
|
|
|
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
