Havránka
From Wikipedia, the free encyclopedia
Havránka je prírodná pamiatka (ev. č. 759) v Prahe v katastrálnom území Troja, na území mestskej časti Praha-Troja v mestskom obvode Praha 7. Správa AOPK Praha. Prírodná rezervácia Havránka je tvorená dvoma jednotkami, ktorými sú Pustá vinice a Údolí potoka Haltýře
| Havránka | |
| prírodná pamiatka | |
 Značka náučného chodníka v Troji | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Praha |
| Hlavné mesto Česka | Praha |
| Mestská časť | Troja - Praha 7. |
| Nadmorská výška | 216 - 280 m n. m. |
| Súradnice | 50°7′19″S 14°25′15″V |
| Rozloha | 4,2049 ha |
| Vznik | 1. september 1982[1] |
| - Vyhlásil | Národný výbor hl. m. Prahy |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 759 |
  Havránka Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Havránka | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0110049 | |
.jpg)
Dôvodom ochrany sú spoločenstvá vresovísk a teplomilných pastvín a prameniská niekoľkých vodných prameňov.
O územie prírodnej pamiatky Havránka sa stará Botanická záhrada hl. m. Prahy. Je zriaďovateľom tri kilometre dlhého náučného chodníka (s deviatimi zastaveniami s informačnými tabuľami), ktorá vedie touto oblasťou mimo platenej časti záhrady. Územím vedie tiež zelená pásová turistická značka Klubu českých turistov.
Toto chránené územie sa nachádza na pravom brehu Vltavy v kopci na rozhraní pražskej mestskej časti Troja a sídliska Bohnice v tesnej blízkosti Botanickej záhrady Praha a neďaleko pražskej ZOO.
V oblasti Pusté vinice sa zrejme nachádzala jedna z najstarších trojskych viníc. V rámci mapovania územia Natura 2000 bolo toto územie navrhnuté k vyhláseniu za územie európskeho významu (výskyt naturových biotopov, ktorými sú suché vresoviská nížin a pahorkatín). V roku 2000 tu bola vykonaná radikálna prebierka kríkových porastov,[2] čo malo za následok návrat niektorých významných rastlín. Už v roku 2001 tu bol botanikmi zaznamenaný výskyt chráneného krivca českého (Gagea bohemica). V ďalších rokoch bol počet kríkov ďalej redukovaný.
V roku 2006 tu došlo k zásadnému negatívnemu zásahu zo strany správcu územia, Botanickej záhrady. Najatá firma, ktorá s podobne citlivými zásahmi nemala skúsenosti, tu nevhodne vykonala sanáciu eróznych rýh, a to závozom vrstvou ornice. Následkom toho vzhľadom na zloženie pôdneho horizontu tu rýchlo vzrástlo nepreberné množstvo hojných druhov burín, s ktorými pôvodná suchomilná kvetena nemala šancu prežiť. Substrát firma rozviezla po celej vinici a potom tu vykonala výsev zmesi vresoviskových rastlín neznámeho zloženia.
Zlepšenie stavu nebolo zistené ani v roku 2008. Územie vinice opäť zarastalo kríkmi, hlavne trnkami, a v mieste sanácie, v hornej časti územia je zrejmá absolútna degradácia. V nižšie umiestnených polohách sa potom objavuje napríklad na živiny náročný ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), ktorého rast zjavne podporil splach živín z navezenej ornice.
V dnešnej dobe je Botanickou záhradou každoročne prevádzkované vypásanie tráv a kríkovej omladiny stádom kôz a oviec, ktoré tu strávia v oplotenom výbehu necelý mesiac a stávajú sa vždy vďačnou atrakciou pre okoloidúcich. Prospešnosť tohto konania je však opäť diskutabilná, pretože stádo svojimi výkalmi následne opäť hnojí povrch a ďalej tak vytvára podmienky pre rast niektorých agresívnych burín.
Pramenisko Haltýř v dobách minulých slúžilo ako zdroj pitnej vody pre neďaleký Trojský zámok. Voda bola akumulovaná dreveným vodovodom a vedená do zámku.[3] Haltýř je pôvodne názov pre drevený prístrešok, ktorý sa stavia nad prameňom či na vtoku prameňa do rybníka. Drevo postupne nasáva vodu, ktorá sa následne odparuje, a vnútorný priestor stavby tak ochladzuje. V minulosti tak haltýř bol využívaný ako miesto na uchovávanie potravín.
Pustá vinice je vresovisko nachádzajúce sa na plytkých a chudobných pôdach pôvodnej vinice s odkryvmi bridlíc, buližníkov, sprašových hlín a viatych pieskov.
Pramenisko Haltýř je mokraďová lúčka, v ktorej priestore pramení niekoľko vodných prameňov, ktoré sú chránené polorozpadnutým artefaktom starého haltýřa.
Geológia
Geologicky toto územie patrí ku Kralupsko-Zbraslavskej skupine, je tvorené starohornými (proterozoickými) usadeninami silicitov (buližníkov), fylitickými bridlicami postihnutými regionálnou metamorfózou a anchimetamorfozou, ďalej tu nachádzame kvartérne nánosy viatych pieskov a spraší.
Flóra
.jpg)
- vres obyčajný (Calluna vulgaris)
- metluška krivolaká (Avenella flexuosa)
- jastrabník chlpánik (Hieracium pilosella)
- štiavička obyčajná (Rumex acetosella)
- zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia)
Na obnažených štrkopieskových terasách je bežný výskyt kyjanky sivej (Corynephorus canescens), ktorá je typická pre chudobné piesčité pôdy.
Časť územia, kde je pôda hlbšia, zaberajú teplomilné kríky, predovšetkým trnky (Prunus spinosa) a hloh (Crataegus sp.). Ďalej sa tu vyskytujú tisy (Taxus baccata) a duby (Quercus sp.).
V mokraďovej vegetácii pri pramenisku dominuje sitina sivá (Juncus inflexus) a vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum). Ďalej možno spomenúť túžobník brestový (Filipendula ulmaria) a prasličku močiarnu (equisetum palustre). Zo vzácnejších rastlín je to napr. deväťsil biely (Petasites albus), typický pre pramenisko predovšetkým v hornatých krajoch; pre toto územie je typickejší deväťsil lekársky (Petasites hybridus).
Fauna
Nachádza sa tu bohaté náleziská blanokrídleho hmyzu,[4] ktorý využíva k hniezdeniu sprašové steny na svahoch.[3] Boli tu zaznamenané bohaté výskyty stepných typov chrobákov bystruškovitých. Napríklad: Cymindis axillaris, Masoreus wetterhallii, Harpalus rufipalpis, potom skočky Aphtona pygmaea, Longitarsus echii.
Na pramenisku Haltýř žije vzácna skočka Aktiva palustris. Miestne kroviny potom hojne slúžia ako hniezdisko vtáctva, napríklad pre kolibkáriky, penice či sýkorky. Celkom tu hniezdi okolo tridsať druhov.
Predmetom ochrany je pramenisko vodných prameňov a rozsiahle vresoviská európskeho významu.
V hornej časti Pustej vinice sa nachádza plošina, ktorá je obľúbenou destináciou výletníkov. Možno odtiaľ dobre vzhliadať na priľahlé mestské časti, trójsku kotlinu atď.
Hore do kopca chodník pokračuje k prírodnej pamiatke Velká skála, čo je buližníkový hrebeň starohorného obdobia (600 miliónov rokov) ktorý vystupuje zo sprašových hlín. Dole z kopca potom ideme k zastávke autobusu 112 Kovárna. Neďaleko sa tiež nachádza ďalší chránený objekt vinica Salabka.
Parkové vybavenie chodníkov na území Havránky
Informačná tabuľa pri prameni potoka Haltýře
Výhľad na Trojský zámok
Výhľad na zimné vresovisko
Pustá vinice
Údolie potoka Haltýře
Haltýř
Pramenisko
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
