From Wikipedia, the free encyclopedia
HAL Tédžas je indické jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4. generácie, vyvinuté spoločnosťami Aeronautical Development Agency (ADA) a Hindustan Aeronautics Limited (HAL). Vývoj trval Indii 32 rokov a ide o prvé ľahké stíhacie lietadlo domácej proveniencie. Celkové náklady na vývoj verzií, určených pre indické letectvo a námorníctvo, sa odhadujú na 300 mld. rupií.
| Tédžas | |
.jpg) HAL Tédžas v službách indických vzdušných síl | |
| Typ | viacúčelové stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Hindustan Aeronautics Limited (HAL) |
| Prvý let | 4. január 2001 |
| Zavedený | 1. júl 2016 |
| Charakter | v aktívnej službe |
| Hlavný používateľ | Indické vzdušné sily |
| Výroba | 2001 – súčasnosť |
| Vyrobených | 36 sériové + prototypy (k septembru 2024) |
| Cena za kus | Mark I: 1,6 mld. rupií (v roku 2014)[1] Mark IA: 2,75 – 3 mld. rupií (v roku 2016)[2] |
V indickom letectve má Tédžas nahradiť zastarané MiGy-21 a v indickom námorníctve majú doplniť lietadlá MiG-29K, ktorých India objednala celkovo 45.
V roku 1983 bol spustený program vývoja nového bojového lietadla, ktoré malo nahradiť zastarané MiG-21. Do októbra 1985 zostavili Indické vzdušné sily technické požiadavky na toto nové lietadlo a v nasledujúcom roku vyčlenila indická vláda na financovanie programu 5,75 mld. rupií. Keďže India nemala v tej dobe príliš veľa skúseností s vývojom stíhacích lietadiel, v októbri 1987 boli prizvaní konzultanti zo spoločnosti Dassault Aviation. Tento francúzsky producent lietadiel (napr. Mirage 2000 alebo Rafale) pomohol Indom zadefinovať celý projekt. Do roku 1990 bol vypracovaný návrh lietadla s delta krídlom a bez horizontálnych chvostových riadiacich plôch. V júni 1993 sa začali práce na výrobe technologického demonštrátora TD-1, ktorý bol predstavený verejnosti 17. novembra 1995. TD-1 absolvoval 4. januára 2001 svoj prvý let, čím otvoril novú éru v histórii indického letectva. Vtedajší indický premiér oficiálne pomenoval nové lietadlo Tédžas, čo sanskrite znamená „Žiara“. Letové testy pokračovali a v roku 2003 prekročil Tédžas prvýkrát rýchlosť zvuku. Dňa 25. októbra 2007 sa začalo s integráciou zbraní a prototyp, nazvaný PV-1, vystrelil prvýkrát raketu R-73. O dva mesiace neskôr úspešne otestoval druhý prototyp (PV-2) zameriavací kontajner LITENING, ktorý sa používa pri zhadzovaní laserom navádzaných bômb. V októbri 2009 ukončil Tédžas testovanie výzbroje typu vzduch-zem.
Pre potreby testovania bolo celkovo vyrobených 15 lietadiel – 2 technologické demonštrátory, 3 stíhacie prototypy, 2 cvičné prototypy, 1 námorný prototyp a 7 strojov limitovanej sériovej produkcie. Do konca roka 2013 bola počiatočná testovacia fáza ukončená a 1. októbra 2014 sa vzniesol k oblohe prvý stroj zo sériovej produkcie. Dňa 1. júla 2016 boli Indickým vzdušným silám odovzdané prvé 2 sériovo vyrobené lietadlá, čím bol Tédžas oficiálne zaradený do služby.[3]
Tédžas je strednoplošník s delta krídlom s rozpätím 8,2 m, ktorý nemá žiadne horizontálne chvostové plochy. Trup, dlhý 13,2 m, je skonštruovaný z hliníka, lítia, zliatin titánu a viac ako 40% konštrukcie pozostáva z uhlíkových kompozitov. Použitie kompozitných materiálov umožnilo znížiť celkovú hmotnosť lietadla o 21% a zároveň zvýšiť jeho pevnosť.[4]
V kokpite sa nachádzajú 2 viacúčelové displeje s rozmermi 76 x 76 mm od firmy Bharat Electronics a head-up displej (HUD), vyvinutý štátnou spoločnosťou Central Scientific Instruments Organisation. Všetky tieto rozhrania sú kompatibilné s okuliarmi nočného videnia, ktorými je vybavený pilot. Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Bojové nasadenie výrazne uľahčuje taktiež prilba od izraelskej firmy Elbit System, ktorá zobrazuje pilotovi najdôležitejšie avionické a taktické informácie.[5] Riadenie zabezpečuje elektronický systém fly-by-wire so štvornásobným zálohovaním. Pre núdzový únik posádky z lietadla slúžia vystreľovacie sedadlá od spoločnosti Martin Baker, majú parametre 0/0. To znamená, že piloti sa môžu katapultovať už pri nulovej výške a nulovej rýchlosti lietadla.
O navigáciu sa stará družicový systém GPS a inerciálny navigačný systém, ktorý obsahuje kruhový laserový gyroskop Sagem SIGMA 95N. Komunikáciu zabezpečuje rádiové spojenie typu VHF a UHF. Nenahraditeľným zariadením je zameriavací kontajner LITENING, ktorý sa používa pri zhadzovaní laserom navádzaných bômb a rakiet. Prvých 20 sériovo vyrobených stíhačiek verzie Tédžas Mark I bude vybavených pulzným dopplerovským rádiolokátorom EL/M-2032 od spoločnosti Elta. Lietadlá verzie Tédžas Mark IA by však už mali mať radar s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča (AESA) ELM-2052, ktorý vznikne v spolupráci spoločnosti Elta s firmou HAL.[6]
Pohon lietadla zabezpečuje dvojprúdový motor F404-GE-IN20 s maximálnym ťahom 89.8 kN. Tento motor od americkej spoločnosti General Electric disponuje systémom FADEC (full authority digital engine control), vďaka ktorému má nad prevádzkovými parametrami motora plnú moc palubný počítač. Tédžas dosahuje vo výške 15 200 m maximálnu rýchlosť 2 205 km/h. Vďaka vnútorným palivovým nádržiam, ktoré sa nachádzajú v krídlach a trupe, dokáže stíhačka preletieť 3 000 km. Tento dolet môže byť predĺžený s pomocou prídavných palivových nádrží s kapacitou do 4000 l alebo doplnením paliva počas letu prostredníctvom tankovacieho nadstavca.[7]
Lietadlá Tédžas Mark I s počiatočnými operačnými spôsobilosťami sú vyzbrojené kanónom GŠ-23 kalibru 23 mm, ruskými raketami vzduch-vzduch R-73, muníciou s laserovým navádzaním (strely Ch-59MK, bomby KAB-1500L a GBU-16 Paveway II) a voľne padajúcimi bombami.
V máji 2017 sa uskutočnili testy protilietadlovej strely Derby s aktívnym radarovým navádzaním. Táto raketa izraelskej proveniencie bola vystrelená v režime "lock-on after launch", t. j. informácie o polohe cieľa dostala až potom, čo bola vypustená zo závesníka stíhačky. Vzdušný cieľ bol zničený, čím sa potvrdila úspešnosť integrácie rakety do palubných systémov lietadla Tédžas.[8]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
