Gustáv Valach

Gustáv Valach (* 16. marec 1921, Hontianske Nemce – † 27. apríl 2002, Bratislava^[1]) bol slovenský herec, dlhoročný člen Slovenského národného divadla v Bratislave. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených postavách.

Gustáv Valach
Narodenie	16. marec 1921 Hontianske Nemce
Úmrtie	27. apríl 2002 (81 rokov) Bratislava
Povolanie	herec
Biografický portál

Filmografia

• 1948: Bílá tma (partizán)
• 1950: Priehrada (Jožo Bujna)
• 1951: Boj sa skončí zajtra (Babjak)
• 1952: Lazy sa pohli (Štefan Rendko)
• 1952: Mladé srdcia (Hronec)
• 1953: Pole neorané (Marek Cudrák)
• 1953: Rodná zem (Katúň)
• 1955: Žena z Vrchov (paholok Maco)
• 1956: Nevěra (Karel Trlica)
• 1956: Previerka lásky (riaditeľ závodu)
• 1957: Ztracenci (kyrysník)
• 1958: Posledný návrat (hosť v bare)
• 1959: První parta (Adam)
• 1960: Práče (slob. Šamonil)
• 1962: Havrania cesta
• 1963: Kto si bez viny (prokurátor Tarava)
• 1963: Trio Angelos (Petrulák)
• 1964: Senzi mama (Martin Haviar)
• 1965: Ať žije republika (Cyril Vitich)
• 1967: Drak sa vracia (Šimon)
• 1967: Noc nevěsty (Ambrož)
• 1969: Touha zvaná Anada (kormidelník)
• 1969: Cena (obchodník Gregory Solomon)
• 1972: Javor a Juliana (hudec)
• 1973: Dolina (hautmann Brixel)
• 1974: Kto odchádza v daždi... (Pavol Haštiak)
• 1974: Pavlínka (Linhart)
• 1975: Horúčka (Viktor Rauch)
• 1977: Penelopa (starý Kuzma)
• 1977: Stíny horkého léta (doktor)
• 1978: Pod Jezevčí skálou (Straka)
• 1979: Na pytlácké stezce (Straka)
• 1980: Za trnkovým keřem (Straka)
• 1986: Kohút nezaspieva (Terezčák)

Náboženský a politický postoj

Gustáv Valach sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým náboženským presvedčením (bol katolík). Z toho dôvodu odmietol hrať kontroverznú úlohu pápeža v Hochhutovej hre Zástupca, kvôli čomu určitý čas nemohol pôsobiť v SND. V tom čase sa živil prácou bagristu. Netajil sa ani svojimi sympatiami k vojnovému Slovenskému štátu - v roku 1980 napríklad recitoval na pohrebe Alexandra Macha.

Ocenenia

• 1969 – titul zaslúžilý umelec^[2]
• 1994 – Krištáľová ruža^[2]
• 2012 – prezident Ivan Gašparovič mu prepožičal vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam.^[3]