Ginkorasty
From Wikipedia, the free encyclopedia
Oddelenie ginkorasty (iné názvy: [trieda alebo podtrieda alebo vetva] ginká alebo staršie ginkyá či ginkgá; lat. [oddelenie] Ginkgophyta alebo [trieda] Ginkgo(o)psida [=Ginkyoinae] alebo [podtrieda či vetva] Ginkgoidae) je taxón nahosemenných rastlín.
| Ginkorasty | |
 Ginko biloba - plody | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ginkgophyta | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V užšom zmysle tento taxón zahŕňa len rad ginkotvaré (staršie: ginkgotvaré, ginkyokveté, ginkgokvetné; lat. Ginkgoales, Ginkyoales), zahŕňajúci ginko dvojlaločné (Gingko biloba) a s ním bezprostredne príbuzné vyhynuté druhy. V širšom zmysle (t.j. v niektorých systémoch) tento taxón zahŕňa aj viaceré ďalšie vyhynuté rady zaraďované v iných systémoch na iné miesta v systéme rastlín - napr. rady bernetiotvaré (Bernettiales), peltaspermotvaré (Peltaspermales), umkomasiotvaré (Umkomasiales), petrielotvaré (Petriellales) atď. (pozri najmä v článku lyginodendrorasty a pozri napr. Mičieta et al. 2018 a Anderson et al. 2007).
Taxón ginká sa zaraďuje buď ako samostatný taxón (oddelenie [potom sa volá ginkorasty], trieda, podtrieda či vetva) patriaci priamo pod nahosemenné rastliny alebo sa zaraďuje - najmä staršie alternatívne - ako jedna z tried oddelenia (alebo poddelenia) borovicorasty (lat. Phinophyt(in)a, Conipherophytina), ktoré patrí pod nahosemenné rastliny alebo patrí priamo pod cievnaté rastliny. Niektoré systémy formálne obsahujú oddelenie ginkorasty aj triedu ginká - oddelenie ginkorasty (v užšom zmysle) v nich zahŕňa triedu ginká (Ginkgopsida) ako jedinú triedu.
Zdroje vyššie uvedených troch odsekov sú: [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17]
Ginkotvaré (Ginkgoales)
Systematika
rad ginkotvaré (Ginkgoales):
- čeľaď †Karkeniaceae
- čeľaď †Yimaiaceae
- čeľaď †Umaltolepidiaceae
- čeľaď †Schmeissneriaceae
- čeľaď ginkovité (staršie: ginkgovité, ginkyovité; lat. Ginkgoceae) - napr. rod ginko (staršie: ginkgo, ginkyo; lat. Ginkgo, Ginkyo; pozri aj poznámku nižšie)
- čeľaď †avaciovité (Avatiaceae)
Zdroje systematiky:[2][3]. Zdroje slovenských názvov:[11][12][15][16][17][18][19]
Poznámka: U niektorých autorov je rod ginko (Ginkgo) obmedzený len na druh ginko dvojlaločné a zvyšok toho, čo sa inde uvádza ako rod ginko (Ginkgo), je zaradený ako samostatný rod Ginkgoites.[1]
Znaky
Listy ginkotvarých sú vejárovito rozšírené a majú rovnobežnú žilnatinu. Fosílne listy boli často viaclaločné. U dnešného druhu ginko dvojlaločné sú väčšinou dvojlaločné (dva laloky sú oddelené rôzne hlbokým zárezom na konci listu), ale v niektorých prípadoch môžu byť aj celistvé, alebo viaclaločné. Tyčinky ginkotvarých tvoria klasy (jahňady), pohlavné bunky majú množstvo bŕv (na rozdiel od Pinopsida). Samičie orgány (megasporofyly) majú miskovito rozšírený koniec, na ktorom sa nachádza 2-5 vajíčok, ale dozrieva z nich zvyčajne iba 1. Osemenie je dužinaté s tvrdým semenom (plod svojím usporiadaním pripomína čerešňu).
Pôvod a vývoj
Ginkotvaré (a aj ostatné ginkorasty) majú iba jediného žijúceho zástupcu - ginkgo dvojlaločné, ktoré sa považuje za živú fosíliu.
Najstaršie fosílie ginkotvarých sú známe z obdobia permu, ide hlavne o rody Trichopitys a Polyspermophyllum, ktoré pravdepodobne patria do tejto skupiny. V druhohorách, dosiahli ginkorasty svoju najväčšiu diverzitu.
Samotný rod ginko (Ginkgo) je známy zo spodnej Jury z územia bývalého ZSSR (dnes považovaný za druh Ginkgo digitata). Najviac druhov ginkorastov je známych z Kriedy. Taxonomické členenie týchto fosílií je však niekedy dosť sporné a zle definované. Napr. niektorí autori neuznávajú rody Baiera (s listami s menej ako 4 žilkami v jednom segmente) a Sphenobaiera (listy bez listovej stopky), a začleňujú ich do rodu Ginkgo. V rode Ginkgo sporné, kde sú hranice ekologickej variability a kedy možno fosíliu považovať za samostatný druh. Oveľa ľahšie sa zaraďujú druhy u ktorých sa zachovali aj reproduktívne orgány (napr. pri druhu Ginkgo apodes 121 mil. rokov z územia Číny). Bez ohľadu na celkový počet druhov, boli ginká v období kriedy nepochybne bežné a dosť rozšírené, najmä na severnej pologuli.
Na konci druhohôr väčšina druhov vyhynula. Z obdobia treťohôr je známy už len Ginkgo adiantoides (veľmi podobný na súčasnému druhu ginko dvojlaločné), ktorý bol široko rozšírený po celej severnej pologuli. Koncom treťohôr ginko ustupuje v štvrtohorách ginko úplne mizne, hoci sa mu záhadným spôsobom podarilo prežiť niekde v horách na území Číny. Pôvodne ginko pestovali budhistickí mnísi a do Európy sa dostalo na začiatku 18. storočia.
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.