Janov (Taliansko)

	Janov; (Genova)
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Taliansko
Región	Ligúria
Provincia	Janov
Súradnice	44°25′S 8°56′V
Rozloha	243 km² (24 300 ha)
Obyvateľstvo	609 746 (31. 12. 2009)
Hustota	2 509,24 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	16100
Tel. predvoľba	010
	Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Genova
	Webová stránka: comune.genova.it
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Janov (angl. Genoa, tal. Genova) je metropola Ligúrie, leží v Janovskej zátoke Golfo di Genoa na pobreží Ligúrskeho mora. Veľký Janov je roztiahnutý po morskom pobreží v dĺžke 35 km. Je najdôležitejším prístavom Talianska. Žije tu asi 610 000 obyvateľov.

Rýchle fakty Štát, Región ...

Zavrieť

Prvé zmienky o Janove siahajú do roku 218 pred Kr. V 10. storočí tu vznikla samostatná republika, ktorá skoro po dvestoročných vojnách v roku 1284 v melorskej námornej bitke definitívne porazila mesto Pisa. V 14. storočí bojovali Janovčania s mestským štátom Benátky o obchod s Orientom, ale v roku 1381 utrpeli pri Chioggii definitívnu porážku. Medzitým mesto stále trpelo vnútornými rozbrojmi a dostalo sa pod nadvládu cudzích kniežat. Až v roku 1528 admirál Andrea Doria znovu obnovil nezávislosť republiky, ibaže to už bola moc Janova na úpadku. V roku 1684 ostreľovala mesto flotila Ľudovíta XIV. a v roku 1746 ho na dlhé mesiace obsadili Rakúšania. V roku 1805 sa Ligúrska republika stala súčasťou napoleonskej ríše a v roku 1815 pripadla k Sardínsko-Piemontskému kráľovstvu. Medzi slávnych Janovských rodákov patrí aj taliansky národný hrdina Giuseppe Garibaldi (1807 – 1882), objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus (1451 – 1506), ako aj husľový virtuóz Niccolò Paganini (1782 – 1840).

Medzi najkrajšie historické pamiatky Janova patrí katedrála San Lorenzo, ktorá bola postavená v roku 1118 ako románska stĺpová bazilika. V rokoch 1307 – 1312 bola goticky prestavaná a v roku 1567 ju Galeazzo Alessi zavŕšil renesančnou kupolou. Ďalšou peknou katedrálou je San Siro ktorá bola v roku 1586 renovovaná v barokovom štýle a ktorej interiér je bohato zdobený freskami. Za zmienku stojí aj bývalý kapucínsky kostol Santissina Annuziata, postavený v rokoch 1522 – 1620, a v roku 1843 tu bola prestavaná krásna klasicistická stĺpová sieň.

Inocent IV. (* asi 1195 – † 1254), pápež
Hadrián V. (* 1205 – † 1276), pápež
Margaréta Brabantská (* 1276 – † 1311), cisárovná ako manželka Henricha VII.
Leon Battista Alberti (* 1404 – † 1472), humanista, spisovateľ, matematik, kryptológ, a architekt
Inocent VIII. (* 1432 – † 1492), pápež
Krištof Kolumbus (* 1451 – † 1506), moreplavec
Orazio Gentileschi (* 1563 – † 1639), maliar
Alessandro Stradella (* 1639 – † 1682), taliansky barokový hudobný skladateľ
Johann Lukas von Hildebrandt (* 1668 – † 1745), staviteľ
Francesco Maria Accinelli (* 1700 – † 1777), taliansky historik a geograf
Niccolò Paganini (* 1782 – † 1840), husľový virtuóz, gitarista a hudobný skladateľ
Giuseppe Mazzini (* 1805 – † 1872), právnik, vlastenec, filozof a politik
Benedikt XV. (* 1854 – † 1922), pápež
Eugenio Montale (* 1896 – † 1981), básnik, nositeľ Nobelovej ceny
Giuseppe Taddei (* 1916 – † 2010), operný spevák
Vittorio Gassman (* 1922 – † 2000), herec
Luigi Cavalli-Sforza (* 1922), populačný genetik
Ignazio Fabra (* 1930 – 2008) bol taliansky zápasník, reprezentant v grécko-rímskom zápase
Riccardo Giacconi (* 1931), fyzik a astronóm, nositeľ Nobelovej ceny
Renzo Piano (* 1937), architekt
Franco Malerba (* 1946) je prvý taliansky astronaut
Sabrina Salerno (* 1968), speváčka
Massimo Ardinghi (* 1971), tenista
Hernán Crespo (* 1975), argentínsky futbalista