From Wikipedia, the free encyclopedia
Gemerské spojky je názov projektu, ktorý pozostáva zo štyroch železničných úsekov,[1] ktoré mali prepojením existujúcich železníc vytvoriť celistvú dopravnú sieť v Gemeri. Projektované a budované boli po viedenskej arbitráži a počas II. svetovej vojny, no ich výstavbu prerušilo blížiace sa povstanie. Ukončenie vojny a návrat území Slovensku znamenalo pominutie potreby ich dokončenia a sprevádzkovania.
Na základe viedenskej arbitráže zabralo Maďarské kráľovstvo široký pás južného pohraničia Slovenska, čím došlo k odstrihnutiu viacerých gemerských lokálnych tratí. Strata úsekov tratí od Rožňavy po Lučenec znamenala prístup na túto časť Gemera po železnici možný len územím Maďarska,[2] čo komplikovalo život obyvateľov, podnikanie i spravovanie územia. Vážnym problémom bolo prerušenie železničného spojenia do Slavošovských papierní, ktorých zásobovanie a doprava výrobkov bola na železnici závislá.[3] Trate Brezno – Tisovec – Jesenské, Plešivec – Muráň a Plešivec – Slavošovce vytvorili izolované úseky, ktoré bolo možné vzájomne prepojiť tzv. gemerskými spojkami a sprístupniť tak odrezané územia. Štítnická dolina bola dokonca odrezaná nielen od železničnej, ale aj od cestnej infraštruktúry, čo vyústilo v novembri 1938 do vzbury v štítnickej doline. Bolo potrebné prepojiť Tisovec s Revúcou a Lubeník so Slavošovcami, výhľadovo aj Štítnik s Nižnou Slanou (na tento úsek bol vypracovaný projekt), ako aj Dobšinú s traťou Červená Skala – Margecany blízko obce Dedinky (zostalo pri zámere).
Slovenská dopravná komisia rozhodla už v septembri 1939 o výstavbe úsekov Nižná Slaná – Štítnik, Slavošovce – Lubeník, Muráň – Tisovec a Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou. Projektová príprava pre prvé 3 úseky bola zriadená 4. decembra 1939 v Brezne. Vzhľadom na záujem Nemeckej ríše udržiavať a rozvíjať vojensky významné železničné trate bolo však tempo výstavby týchto úsekov pomalé.[2] Stavať sa začalo v decembri roku 1940[3] a veľká časť (2. a 3. úsek) z 58 km plánovaných spojok mali byť odovzdané do prevádzky 1. novembra 1942, kedy by sa začal budovať 1. úsek. Krátko pred dokončením najzložitejších objektov bola v lete 1944 výstavba pre vypuknutie SNP prerušená.[4]
Dokončený bol Tisovecký tunel,[3] no tunel pod Homôľkou, pod Dielikom a Koprášsky tunel, ako aj Koprášsky (niekedy označovaný ako Mníšanský) viadukt[5] zostali nedokončené.[2] Dodnes sú okrem týchto stavieb v dobrom stave piliere viaduktov, priepusty a oporné múry, pozorovateľné sú na mnohých miestach aj násypy i zárezy.[6] Po ukončení II. svetovej vojny a vrátení anektovaného územia sa obnovil pôvodný prístup k lokálnym tratiam a hoci sa práce na dobudovaní spojok rozbehli, boli po znárodnení stavebníctva k 31. decembru 1948 ukončené.[6][7] Nedobudovaná trať je dnes unikátnym lákadlom pre turistov a železničiarskych nadšencov, ktorí obdivujú tieto 7 desaťročí opustené stavebné diela.[4]
Slavošovský tunel, dlhý 2,4 km, je súčasťou cyklotrasy, čím sa stal najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím najdlhším na svete. V minulosti tunel využívali miestni obyvatelia na skrátenie trasy medzi obcami.[3]
V poslednej dobe sa stávajú gemerské spojky vyhľadávaným turistickým cieľom. Slavošovský tunel aj Koprášsky tunel sú voľne prístupné a je možné ich po celej dĺžke prejsť. Ich okolie je upravené a nachádzajú sa tu informačné tabule. Tunel pod Dielikom je neprístupný, kedže je čiastočne zatopený a ide o významné zimovisko netopierov.
Slavošovský tunel, známy aj ako Tunel pod Homôľkou je najdlhším tunelom v rámci Gemerských spojok. Je dlhý 2,4 km. Ústie tunela zo slavošovskej strany bolo partizánmi počas druhej svetovej vojny zavalené, z obavy že by tadiaľ mohli prejsť nemecké vojská, preto sa dnes toto ústie nachádza pod úrovňou terénu.[8] V súčasnosti je upravené a do tunela z tejto strany vedie drevené schodisko, vďaka čomu je možné ním prejsť z jednej strany na druhú. Cez tunel vedie oficiálna cyklotrasa.
Koprášsky tunel, známy ako aj Mníšanský tunel je s dĺžkou 245 m najkratším z troch tunelov Gemerských spojok. Z mníšanskej strany naň nadväzuje cez 120 m dlhý železobetónový Koprášsky viadukt, prezývaný aj Mníšanský viadukt.[9]
Tunel dlhý 2 km. Jeho výstavba začala v roku 1941. Jedno z ústí tunela je zamrežované, druhé ústie je zatopené. V roku 1997 bol tento tunel vyhlásený za chránený areál, keďže sa v ňom nachádza významné zimovisko netopierov.[10][11]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
