byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ (1217 – 1282) From Wikipedia, the free encyclopedia
Geórgios Akropolites (iné mená pozri nižšie; * 1217, Konštantínopol – † 1282, tamtiež) bol byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ.[1][2][3] Byzantský vyslanec na Druhom lyonskom koncile, kde v mene byzantského cisára Michala VIII. uznal univerzálny pápežský jurisdikčný primát.[4][5]
Geórgios Akropolites | |
byzantský spisovateľ, historik, úradník a vzdelanec | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1217 |
Konštantínopol, Latinské cisárstvo | |
Úmrtie | 1282 |
Konštantínopol, Byzantská ríša | |
Národnosť | grécka |
Deti | dvaja synovia:[1] I. Kónstantinos Akropolites II. Melchisedek (mníšske meno) |
Dielo | |
Žánre | kronika, epitafy, panegytiky |
Témy | dejiny Byzantskej ríše |
Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je kronika Chroniké syngrafé, v ktorej opísal dobytie Konštantínopola križiakmi (1204) a dejiny Nikajského cisárstva.[1][2][3]
Akropolites pochádzal z vplyvnej konštantínopolskej rodiny, no od šestnástich rokov vyrastal na gréckom cisárskom dvore v maloázijskej Nikáji. Konštantínopol totiž desaťročie pred jeho narodením dobyli križiaci počas štvrtej križiackej výpravy a grécke politické i kultúrne centrum sa presunulo do Malej Ázie. V Nikáji Akropolites študoval u Theodóra Hexapteryga a Nikéfora Blemmyda, na filozofickej škole založenej cisárom Jánom III. Vazatzom. V 40. rokoch 13. storočia ho už ako grammatika cisár poveril vyučovaním svojho syna, Akropolitovho spolužiaka, Teodora II.[1][2][5]
Po nástupe Teodora II. na nikájsky trón (1254) bol Akropolites vymenovaný za logotéta a prétora cisárskych vojsk v Macedónii, kde bojoval proti Epirskému despotátu a jeho despotovi Michalovi II. Angelovi. Viackrát bol vyslaný do Bulharska. V roku 1257 bol však zajatý a zo zajatia ho oslobodil až nový byzantský cisár Michal VIII. Palaiologos.[8] Po obnovení byzantskej moci nad Konštantínopolom (1261) bol Akropolites cisárom Michalom VIII. menovaný veľkým logotétom (megas logothetes). Dlhodobo tiež pre cisára ako grammatikos vykonával diplomatické služby a viedol aj byzantskú misiu na Druhom lyonskom koncile (1274). Na koncile jednal v cisárovom mene o cirkevnej únii, ktorej prívržencom Akropolites bol a uznal tiež pápežský primát. Po návrate do Konštantínopola bol cisárom poverený obnovením miestnej vysokej školy, kde nahradil Manuéla Olobola[9]. Vyučoval matematiku a filozofiu. Akropolitovými žiakmi boli viacerí významní byzantskí učenci 13. storočia, medzi nimi napríklad aj Geórgios Pachymeres či neskorší patriarcha Gregor II. Akropolites zomrel v roku 1282 v Konštantínopole.[1][2][5]
Známa je Akropolitova literárna činnosť a zvlášť jeho dielo Chroniké syngrafé (dosl. Písaná kronika; často len ako Kronika[10]; starogr. Χρονικὴ συγγραϕή; dlhým tvarom aj: Chroniké syngrafé tes latinikes autokratorias), ktoré opisuje byzantské, resp. nikajské dejiny v rokoch 1203 až 1261. Dielom nadviazal na historiografickú činnosť Nikétu Chóniata.[11][12] Dielo „je azda najdôležitejším [byzantským] historickým záznamom tohto obdobia, ktorý poskytuje množstvo informácií o domácej a zahraničnej politike laskarovských panovníkov Nikáje (cirkevná únia, vzťahy s Latinami z Konštantínopola, Seldžukmi, Arménmi a ďalšie)“[9]. Zachytáva tiež obraz prenikania niektorých západných právnych kategórií do byzantského práva.[4] Kronika sa zachovala v dvoch verziách, dlhšej a zjednodušenej (kratšej), ktorá vznikla po autorovej smrti.[12] Z kroniky neskôr vo svojich prácach vychádzali viacerí neskorší byzantskí historici ako Theodóros Skoutariótes, mních Efraim, Nikéforos Grégoras či Geórgios Sfrantzes.[9] Okrem toho napísal Akropolites aj viaceré oslavné básne (epitafy, panegytiky) a spis o Duchu Svätom.[1][2][5][6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.