Remove ads
Akademický sochár František Gibala (* 5. apríl 1912, Krajná Poľana – † 8. september 1987, Bratislava) bol slovenský sochár s ťažiskom pôsobenia najmä na východe Slovenska. Používal aj umelecké meno Fraňo Gibala.[1]
| František Gibala | |
| akademický sochár | |
| Narodenie | 5. apríl 1912 Krajná Poľana, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. september 1987 (75 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  František Gibala |
- v roku 1914 mu zahynul na fronte počas I. svetovej vojny otec, detstvo prežil striedavo v Krajnej Poľane, Prešove a Klátovej Vsi kde dokončil vtedajšiu ľudovú školu. Už vtedy veľa kreslil a pokúšal sa tvoriť svoje prvé sochárske práce
- meštianku úspešne ukončil roku 1928 v Prešove. Odtiaľ odchádza do Čiech, kde v roku 1932 ukončil štúdium kameňosochárstva. Od roku 1933 do roku 1937 študoval na Akadémii výtvarných úmení v Prahe kde už počas štúdia vytvoril celý rad pozoruhodných diel
- členom Spolku slovenských umelcov sa stal v roku 1936
- v Paríži roku 1938 absolvoval štipendijnú cestu, potom v roku 1939 pôsobil v Bratislave a Prešove. V roku 1940 sa s matkou natrvalo presťahoval do Bratislavy
- oženil sa v roku 1942, úspešne pracuje na monumentálnej tvorbe a vytvoril aj celý rad portrétov. V roku 1972 získal titul "Zaslúžilý umelec" a bol o ňom nakrútený televízny film. V roku 1987 zomrel v Bratislave[2]
Remove ads
- 1934 až 1936 – vytvoril model pomníka A. Kmeťa v Banskej Štiavnici; Vytvoril diela: Dojenie ovce, Pastierici kôz, Štrajk v Karpatoch, Tragédia na Dyji, Samovražda na koľajniciach
- 1937 – pre mesto Trebišov začína pracovať na pomníku generála Milana Rastislava Štefánika
- 1938 – jeho portrét hlavy dievčaťa „Erika G“ bol vybraný pre Výstavu slovenského umenia v New Yorku a Moskve
- 1940 – pamätník s bustou Jána Palárika v Rakovej
- 1941 – získal Cenu J. Kupeckého za reliéf „Cesta na Golgotu“
- 1943 – pre mesto Prešov pracuje na sochách – Justícia, Zákon, Zima, Leto
- 1947 – pre mesto Levoča vytvára pomník Ľudovíta Štúra
- 1950 – vytvoril dielo Útek z horiacej obce, ktoré je umiestnené v obci Zlatá Baňa; začal pracovať na pamätníku Slovenského národného povstania pre mesto Vysoké Tatry
- 1955 až 1956 – vytvoril viac pôsobivých portrétov ako napríklad: Ľudo Ondrejov, J. Záborský, E. Rákoši, Slovenské dievča z Veľkého Bielu
- 1959 – dokončil pamätník pre obec Tokajík – Návrat do vyvraždnej obce
- 1960 – socha Janka Kráľa bola navrhnutá na umiestnenie do Sadu Janka Kráľa v Bratislave
- 1960 až 1971 – svojimi dielami dotvára prvky modernej architektúry napr.: „Ráno“ pre Dom služieb v Sladkovičove (1961), Ženské torzo pre nemocnicu v Humennom (1966), pomník S. Mikovínyho v Bratislave (1967)
Okrem týchto vytvoril aj ďalšie sochárske diela, ktoré sa nachádzajú najmä na Slovensku. Okrem toho je autorom mnohých pamätných tabúľ a množstva pamätníkov (Prešov, Košice, Trenčín, Bratislava, Svidník…), búst a súsoší. Známe je jeho súsošie Cyrila a Metoda v obci Branč okres Nitra. Pri príležitosti 100. výročia zrušenia poddanstva 30. októbra 1949 slávnostne odhalili sochu Ľudovíta Štúra v Levoči.
Krajské múzeum v Prešove k 100. výročiu narodenia sochára Františka Gibalu v čase od 4. 4. do 31. 8. 2012 zorganizovalo výstavu jeho vybraných diel.[3]
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads