Francúzska Západná Afrika

Francúzska Západná Afrika (franc. Afrique occidentale française (AOF)) bola federácia ôsmich francúzskych koloniálnych teritórií v západnej Afrike: Mauritánie, Senegambie, Nigeru, Francúzskeho Sudánu, Francúzskej Guiney, Pobrežia Slonoviny, Hornej Volty a Dahomey.

Francúzska Západná Afrika Afrique occidentale française ←  ←  ←  ←  ←  1895 – 1958  →  →  →  →  →  →  →  → vlajka
Geografia tmavo modré = pôvodný zakladatelia federácie svetlo modré = neskôr pripojené územia
Hlavné mesto	neurčené
Rozloha	4 689 000 km²
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Francúzi, príslušníci miestnych domorodých kmeňov
Jazyky	francúzština (úradný), miestne jazyky
Štátny útvar
Štátne zriadenie	federácia
Vznik	1895, spojením Francúzskeho Sudánu, Pobrežia Slonoviny, Senegalu a Francúzskej Guiney do federácie
Zánik	1958, referendum schválilo rozpustenie federácie a nastolenie Francúzskeho spoločenstva
Predchádzajúce štáty: Senegabia a Niger Francúzsky Sudán Francúzska Guinea Francúzska Horná Volta Francúzske Dahomey Nástupnícke štáty: Francúzske spoločenstvo Dahomey Guinea Pobrežie Slonoviny Federácia Mali Mauritánia Niger Horná Volta

Dejiny

Federácia bola pôvodne založená roku 1895 ako únia Francúzskeho Sudánu, Pobrežia Slonoviny, Senegalu a Francúzskej Guiney. Roku 1904 boli položené základy federácie spoločne so založením úradu spoločného generálneho guvernéra najprv v Saint-Louis a neskôr od roku 1902 v Dakare. Federácia sa následne rozrástla o susedné francúzske teritória Dahomey bolo pripojené roku 1904 potom, čo bolo roku 1892 anektované Francúzskom, Mauritánia potom roku 1920 (obsadená Francúzskom roku 1892), a keď sa Horná Volta na základe koloniálneho dekrétu oddelila od Francúzskeho Sudánu roku 1921, automaticky bola pripojená k Francúzskej západnej Afrike.^[1] Medzitým v rokoch 1934 a 1937 mandátne územie pod dohľadom Spoločnosti národov Francúzske Togo, ktoré bolo po prvej svetovej vojne odobrané Nemecku, pripojené k Dahomey, ale v rámci federácie si ponechalo vlastnú samosprávu. Mauritánia a Niger boli klasifikované ako Vojenské teritória, kde federálny úradníci vládli spolu s úradníkmi Francúzskych koloniálnych sil.

Počas histórie Francúzskej západnej Afriky sa jednotlivé kolónie a vojenské teritória mnohokrát reorganizovali.^[2], rovnako ako generálny gubernát v Dakare. Dakarský generálny guvernér zodpovedal priamo Ministerstvu pre kolónie v Paríži, zatiaľ čo jednotlivé kolónie v rámci federácie sa zodpovedali iba Dakaru.

Federácia prestala existovať v septembri roku 1958, kedy bolo rozhodnuté v referende o budúcnosti Francúzskeho spoločenstva. Krajiny si zvolili, že sa stanú autonómnymi republikami v rámci spoločenstva, s výnimkou Guiney,^[3] ktorá si odhlasovala celkovú nezávislosť. Pobrežie Slonoviny, Niger, Horná Volta a Dahomey následne vytvorili Sahelsko-beninskú úniu, ktorá však nemala dlhého trvania a neskôr vytvorili Conseil de l'Entente.

Generálni guvernéri^[4]

• Jean Baptiste Chaudier : 1895 – 1900
• Noel Ballay : 1900 – 1902
• Ernest Roume : 1902 – 1907
• William Merlaud-Ponty : 1908 – 1915
• François Joseph Clozel : 1916
• Joost van Vollenhoven : 1917 – 1918
• Martial Merlin : 1918 – 1923
• Jules Carde : 1923 – 1930
• Jules Brévie : 1930 – 1936
• Marcel de Coppet : 1936 – 1938
• Léon Cayla : 1939 – 1940
• Pierre Boisson : 1940 – 1943
• Pierre Cournarie : 1943 – 1946
• René Barthès : 1946 – 1948
• Paul Béchard : 1948 – 1951
• Bernard Cornut-Gentille : 1952 – 1956
• Gaston Custin : 1956 – 1957.

Vysokí komisári

• Gaston Custin : 1957 – 1958
• Pierre Messmer : 1958

Pozri aj

• Francúzske kolónie
• Kolonializmus
• Senegalskí strelci