Falošná správa[1][2][3] (iné názvy: fejková správa[4], fake news; angl. fake news [v angličtine je news pomnožné podst. meno], predchodcom v podobnom význame bola novinárska kačica[5][6] [7]) sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správa.[8][9] Slovenský výraz falošná správa môže alternatívne označovať e-mailom (či podobnými prostriedkami) šírený hoax[10] (angl. e-mail hoax a podobne).
Šírenie falošnej správy môže za určitých okolností napĺňať znaky šírenia poplašnej správy (§ 361 Trestného zákona), čo je trestný čin.[11]
Cieľom falošnej správy môže byť napríklad poškodiť reputáciu fyzickej či právnickej osoby alebo získať príjmy z reklamy.[12][13][14]
Niekedy falošné správy vytvárajú a šíria nepriateľskí zahraniční aktéri, najmä počas volieb.[15] Zámerné šírenie falošných správ môže byť dezinformáciami, ktoré môžu byť pripravené tajnými službami a zamerané na ovplyvňovanie, falšovanie, zdiskreditovanie a pod.[16]
V minulosti boli falošné správy bežné v tlači, najmä v bulvárnej tlači. Frekvencia falošných správ sa zvyšovala s rozmachom sociálnych médií, najmä Facebooku.[17][18] Údajnými dôvodmi šírenia falošných správ je aj politická polarizácia, postpravdivá (post-truth) politika a postfaktická (post-factual) politika[19], konfirmačné skreslenie[20] a algoritmy sociálnych médií.[21] Používanie anonymne hostovaných webových sídiel s falošnými správami sťažuje zisťovanie a stíhanie zdrojov falošných správ z dôvodu urážky na cti či ohovárania.
Definícia
Termín fake news - falošná správa je neologizmus. V užšom zmysle ide o mediálnu (alebo webovú) správu, ktorá nemá oporu vo faktoch, je však prezentovaná ako vecne presná. V širšom zmysle pojem zahŕňa aj rôzne zavádzajúce správy, polopravdy, dezinformácie a podobne.[22][23] V niektorých definíciách falošné správy zahŕňajú aj satirické články, ktoré sú nesprávne interpretované ako pravdivé a články, ktoré používajú senzáciechtivé alebo clickbaitové nadpisy, ktoré odporujú textu správy.
Mediálny bádateľ Nolan Higdon tvrdí, že definícia falošných správ sa používa príliš úzko len na označenie vybraných médií a politických ideológií. Podľa neho je falošná správa v skutočnosti „nepravdivý alebo zavádzajúci obsah prezentovaný ako [mediálna] správa a komunikovaný vo formátoch v oblasti hovorenej, písanej, tlačenej, elektronickej a digitálnej komunikácie“.[24]
Typy falošných správ
Claire Wardlová z First Draft News identifikovala sedem typov falošných správ:[25]
- satira alebo paródia („žiadny úmysel spôsobiť ujmu, ale má potenciál oklamať“)
- falošné spojenie („keď nadpisy, vizuály alebo titulky odporujú obsahu“)
- zavádzajúci obsah („zavádzajúce použitie informácií na zasadenie témy alebo jednotlivca do vedome skresleného rámca“)
- falošný kontext („keď je skutočný obsah spojený s falošnými kontextovými informáciami“)
- obsah uvádzaný pod falošným menom („keď sú pravdivé zdroje zosobnené prostredníctvom falošných, vymyslených zdrojov")
- manipulovaný obsah („keď sú skutočné informácie alebo snímky manipulované s cieľom oklamať“, ako pri „upravenej“ fotografii)
- vymyslený obsah („nový obsah je stopercentne nepravdivý, určený na podvádzanie a poškodzovanie“)
Niekoľko typov falošných správ z iného hľadiska:[26]
- Clickbait
- Propaganda
- Satira / paródia
- Nedbalá žurnalistika
- Zavádzajúce nadpisy
- Manipulácia
- Fámy
- Dezinformácie
- Predpojatosť médií
- Predpojatosť publika
- Obsahová farma
Ako spoznať falošné správy
Ján Markoš, podobne ako TIS (pozri obrázok), odporúča osem postupov, ako odlíšiť pravdivú správu od dezinformácie.[27]
- Pozorujte vlastné emócie. Vyvolávanie negatívnych emócií, najmä strachu, hnevu či nenávisti, je totiž jednou z najúčinnejších manipulatívnych techník.
- Zamerajte sa na remeselnú kvalitu správy
- Preklepnite si autora
- Ku komu autor hovorí?
- Pozor na kompro
- Nechajte si poradiť od expertov
- Poznajte renomované médiá a kvalitných novinárov
- Nemusíte mať na všetko názor
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.