Červenoočká
From Wikipedia, the free encyclopedia
Červenoočká[3][4][5] (iné názvy: euglény[3][4], euglenovce v užšom zmysle[6], ako trieda alebo rad aj euglénotvaré[7], neformálne euglenidy[8], neformálne euglenoidné bičíkovce[9], neformálne euglenoidy[10], zriedkavo [asi bohemizmus]: krásnoočká[11][12]; lat. Euglenophyta, Euglenida, Euglenoid(e)a - ďalšie lat. názvy pozri nižšie) sú jeden zo základných veľkých taxónov bičíkatých jednobunkových eukaryotov, ktorý sa vyskytuje v rôznych podobách a pod rôznymi názvami v systémoch od konca 19. storočia a tradične býva umiestňovaný niekde na pomedzí tradične chápaných živočíchov a rastlín. Podrobnosti o zaradení červenoočiek v systéme pozri nižšie. V závislosti od systému môže mať taxón červenoočká postavenie ríše, oddelenia (resp. kmeňa), pododdelenia (resp. podkmeňa), infrakmeňa, triedy alebo staršie radu.
| Červenoočká | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Euglenophyta | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Červenoočká boli pôvodne heterotrofné organizmy, z ktorých niektoré druhy vnútrobunkovou symbiózou zelených rias získali organely umožňujúce fotosyntézu, čím sa stali autotrofnými resp. lepšie povedané mixotrofnými organizmami. Zjednodušene povedané sú teda červenoočká živočíchy, z ktorých niektoré sa symbiózou s rastlinou zmenili na zmes živočícha a rastliny. Z tejto ich dvojitej povahy pramenia aj problémy s ich zaradením a pomenovaním v systéme (a to najmä v minulosti, keď ešte nebolo známe, či sú červenoočká pôvodne rastliny alebo živočíchy).[13]
O iných významoch vyššie uvedených názvov Euglenophyta, Euglenida a Euglenoida pozri (najmä poznámky) v nižšie uvedenej kapitole Vedecké názvy.
Vedecké názvy
Vedecké názvy tohto taxónu sú:[14]
- ako ríša: Euglenophytobionta[15]/ Euglenoida[16][17]
- ako oddelenie/kmeň:
- v botanike: Euglenophyta/ Euglenophycota/ Euglenophycophyta[18]/ Euglenophytae[19]/ zriedkavo Eugleneae[20][21] (Poznámky: 1. -phyta je koncovka všeobecne pre rastliny, -phycota a -phycophyta sú koncovky pre riasy. 2. Euglenophyta (a teda asi aj Euglenophycota a Euglenophycophyta) alternatívne môže byť synonymum taxónu Euglenozoa v širšom zmysle [22][23][24]. 3. Eugleneae môže alternatívne znamenať len malú časť červenoočiek, napríklad podčeľaď[25])
- v zoológii: Euglenida / Euglenata/ staršie Euglenozoa v užšom zmysle[26][16] (Poznámka: Euglenozoa v širšom, dnes bežnom zmysle je taxón - spravidla kmeň - zahŕňajúci červenoočká a najmä taxón bázobičíkovce (Kinetoplastidea).)
- Euglenophyles[27] (Poznámka: Euglenophyles môže alternatívne byť synonymum taxónu Euglenozoa v širšom zmysle.[22])
- ako pododdelenie/podkmeň:
- v botanike: Euglenophytina
- v zoológii: Euglenoida/ Euglenida
- ako infrakmeň: Euglenoida (Poznámka: Použitie názvu Euglenoida ako infrakmeňa zaviedol Cavalier-Smith v roku 2017[28]. Predtým, t.j. v rokoch 1981-2017 názov Euglenoida používal v tom istom význame, ale mal priradenú úroveň podkmeňa[29]. Predtým, t.j. v rokoch 1978-1981 názov Euglenoida používal ako názov ríše obsahovo zodpovedajúcej dnešnému taxónu Euglenozoa v širšom zmysle, t.j. Euglenoida vtedy zahŕňali aj bázobičíkovce[30])
- ako trieda:
- ako podtrieda: zastarano Euglenineae[34]
- ako (široko poňatý) rad:
- v botanike: zastarano Euglenomonadina[35]/ zastarano Euglenales[36] v najširšom zmysle (Poznámka k Euglenales: Preto "zastarano", lebo v menej starých systémoch sú namiesto jedného často dva rady červenoočiek, a to buď Euglenales a Paranematales[37][38], alebo Euglenales a Colaciales[39]; a v novších systémoch je Euglenales už len jeden z mnohých radov červenoočiek)
- v zoológii: Euglenida v najširšom zmysle/ staršie Euglenoidina/ zastarano Euglenoidida[40][16]/ zastarano Eugleninae[41]/ zastarano Euglenoidea[16] (Poznámka: V novších systémoch je Euglenida často len jeden z mnohých radov červenoočiek)
Ako vidno, niektoré názvy môžu mať v závislosti od autora rôzne postavenie. Napríklad názov Euglenida môže byť v závislosti od autora kmeň, podkmeň, trieda alebo rad. V základnej práci Adl et al. 2019 je Euglenida uvedené ako trieda, čo ale napr. Cavalier-Smith 2016 kritizuje, pretože názvom Euglenida sa v súčasnosti často označuje rad Euglenida (v užšom zmysle, t.j. rad tvoriaci len časť triedy Euglenida) a ľahko teda môže dôjsť k zámenám. [42]
Systematika
Zaradenie v systéme
Základný prehľad
V súčasnosti sa červenoočká obyčajne zaraďujú do taxónu Euglenozoa v širšom zmysle (po slovensky euglenovce v širšom zmysle alebo červenoočká v širšom zmysle), ktorý zahŕňa okrem červenoočiek najmä aj bázobičíkovce (Kinetoplastidea) a taxón Symbiontida, a ktorý bol (v tu spomínanom význame) zavedený v roku 1981. Spomínaný taxón Euglenozoa v širšom zmysle, a teda aj taxón červenoočká, v novších systémoch patrí buď do taxónu exkaváty (resp. Discoba) alebo do taxónu prvoky (v ponímaní Cavaliera-Smitha). V starších systémoch sa spomínaný taxón Euglenozoa v širšom zmysle nevyskytuje a červenoočká sa v nich najčastejšie zaraďujú do taxónu prvoky (v staršom ponímaní, teda všetky jednobunkové živočíchy), protisty, riasy alebo nižšie rastliny. Podrobnosti sú uvedené nižšie.
Podrobnosti
V súčasnosti sa červenoočká (a Euglenozoa v širšom zmysle) zaraďujú jedným z týchto spôsobov:
- do taxónu exkaváty (presnejšie takto: eukaryoty : exkaváty : Discoba : Euglenozoa v širšom zmysle : červenoočká) - staršie bola medzi položkami Discoba a Euglenozoa ešte vsunutá položka Discicristata (ktorá sa aktuálne už považuje za parafyletický a teda neprirodzený taxón);
- do taxónu Discoba (presnejšie takto: eukaryoty : Discoba : Euglenozoa v širšom zmysle: červenoočká) - toto je to isté ako predchádzajúca odrážka s vynechaním položky exkaváty, pričom dôvod vynechania je ten, že prirodzenosť taxónu exkaváty je sporná;
- zriedkavo (napr. Shipunov 2021): do taxónu protisty a v rámci neho do taxónu exkaváty (presnejšie takto: eukaryoty: protisty: exkaváty: ďalej rovnako ako v prvej odrážke hore)
- (v systémoch podľa Cavaliera-Smitha) do taxónu prvoky (presnejšie takto: eukaryoty : prvoky : Eozoa (Eozoa je od roku 2015 zhodné s Discoba) : Euglenozoa v širšom zmysle : Plicomonada : červenoočká) - staršie bol namiesto taxónu Plicomonada inak definovaný taxón Plicostoma
Tradične sa červenoočká zaraďujú jedným z týchto spôsobov:
- do taxónu prvoky (presnejšie takto: eukaryoty : živočíchy v najširšom zmysle : prvoky : bičíkovce : rastlinné bičíkovce : červenoočká - medzi položkami prvoky a bičíkovce môže byť niekedy ešte vsunutá položka koreňonožcobičíkovce a/alebo Mastigota.; alebo takto: eukaryoty : prvoky : červenoočká)
- do taxónu protisty (presnejšie takto: eukaryoty : protisty : bíčikovce : rastlinné bičíkovce : červenoočká) - medzi položkami protisty a bičíkovce môže byť niekedy ešte vsunutá položka koreňonožcobičíkovce a/alebo Mastigota.;
- do taxónu rastliny, a to väčšinou takto:
- do nižších rastlín (presnejšie takto: eukaryoty : rastliny v najširšom zmysle: nižšie/výtrusné/stielkaté rastliny : červenoočká),
- alebo v rámci (nižších) rastlín do rias (presnejšie takto: eukaryoty : rastliny v najširšom zmysle: nižšie/výtrusné/stielkaté rastliny : riasy : červenoočká)- položka nižšie (resp. výtrusné resp. výtrusné) rastliny môže byť úplne vynechaná,
- alebo v rámci (nižších) rastlín do rias (porovnaj predchádzajúcu odrážku) a v rámci rias do podskupiny zelené riasy [3][43][44] alebo do podskupiny zelená vývojová vetva rias [45] alebo do podskupiny hnedé riasy [46] alebo skôr neformálne do podskupiny rias rastlinné bičíkovce.
- do taxónu protofyty (Protophyta), pričom protofyty patrili buď do (nižších) rastlín alebo patrili do protistov.
- zriedkavo ako samostatná ríša eukaryotov[47]
Ako vidno, tradične sa červenoočká nezvykli zaraďovať do taxónu Euglenozoa v širšom zmysle, ale priamo do vyššie uvedených taxónov.
Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak): a) súčasná systematika: [48][49][50][6][7][51][28][52][29][53][54][55][56]; b) tradičná systematika: [3][45][57][7][58][59][60][61][62][54][39][63][37][64][44][33]
Vnútorná systematika
Vnútorné členenie červenoočiek sa líši podľa autora. V jednom zo systémov sa červenoočká delia na šesť radov[65]:
- rad Euglenales
- rad Eutreptiales
- rad Euglenamorphales
- rad Rhabdomonadales
- rad Sphenomonadales
- rad Heteronematales
Charakteristika
Červenoočká sú jednobunkové prvoky schopné fotosyntézy. Svoj názov dostali podľa červenej škvrny – stigmy, ktorá je citlivá na slnečné svetlo.
Sú to spravidla voľne žijúce vodné bičíkovce väčšinou s dvoma rôzne vyvinutými bičíkmi. Keď je dostatok organických látok v prostredí, červenoočká sa živia osmotrofne alebo fagotrofne. Po vyčerpaní organických látok v prostredí prechádzajú na fotoautotrofný spôsob výživy. Takéto striedania spôsobu prijímania živín označujeme ako mixotrofia. Červenoočká sú dôležité indikátory na určovanie saprobity vody a zvýšenej koncentrácie niektorých látok.
Stavba tela
Všetky červenoočká majú eukaryotickú štruktúru bunky. Ich telo tvorí jednobunková stielka, ktorá môže byť monádoidná alebo gleomorfná (kapsálna). Monáda je bunka oválneho alebo vretenovitého tvaru, prípadne nepravidelného. Predný koniec obsahuje fľaškovitý útvar – ampulu a vyrastajú z neho dva, zriedkavo viac bičíkov. Do ampuly vyúsťuje obsah pulzujúcich vakuol, ktoré slúžia na vyrovnávanie tlaku.
Kapsálna stielka je väčšinou guľovitého tvaru bez bičíkov. Kapsálne stielky nemajú možnosť aktívneho pohybu, ale sú obalené hrubou vrstvou slizu a môžu vytvárať slizovité kolónie.
Charakteristická je pre ne červená škvrna – stigma, ktorá je uložená voľne v cytoplazme v blízkosti ampuly. Je zložená z drobných zŕn sfarbených intenzívne do červena karotenoidmi.
Chloroplasty, pokiaľ sú vôbec prítomné, obsahujú chlorofyl a a malé množstvo chlorofylu b, β-karotén, diadinoxanhtín, neoxanthín a ďalšie xanthofyly. Zásobnou látkou je paramylon ((1,3)-beta-polyglukán). Bunka je pokrytá bielkovinovými prúžkami, ktoré tvoria tzv. pelikulu, umožňujúcu premenlivý tvar bunky.
Rozmnožovanie
Červenoočká sa rozmnožujú nepohlavne pozdĺžnym delením.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červenoočká
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Červenoočká
Externé odkazy
- Oddělení Euglenophyta - krásnoočka Archivované 2008-02-19 na Wayback Machine
Zdroje
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.