From Wikipedia, the free encyclopedia
Elektrická jednotka 420.95 je úzkorozchodná elektrická jednotka, ktorá sa používala na tratiach Tatranských elektrických železníc v rokoch 1967 až 2003.
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
ČSD 420.95 EMU 89.0 | |
Elektrická jednotka rady 420.95 na stanici Štrbské Pleso | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 50 km/h |
Trvalý výkon | 320 kW |
Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' Bo' Bo' |
Rozchod | 1 000 mm |
Hmotnosť | 47,4 t |
Dĺžka cez nárazníky | 37 534 mm |
Šírka | 2 650 mm |
Výška | 3 485 mm |
Priemer kolies | 700 mm |
Cestujúci a služby | |
Miest na sedenie | 120 + 14 |
Celkový počet cestujúcich | 290 |
Vozňová trieda | 2 |
Občerstvenie | nie |
Prístup pre imobilných cestujúcich | nie |
Preprava cestovných batožín | áno |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Vagónka Tatra Smíchov |
Prevádzkovateľ | ŽSR |
Rok výroby | 1962,1968-1970 |
Počet vyrobených kusov | 18 |
V prevádzke v období | 1 |
Potreba výroby nových moderných jednotiek pre Tatranské elektrické železnice sa prejavila pri prípravách na usporiadanie majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970, pretože vtedajšie jednotky neboli už kapacitne ani technicky postačujúce.
Prvý prototyp EMU 89.0001 vyrobila v roku 1965 smíchovská ČKD Tatra, ktorá vyrábala električky. Cena prototypu bola 890 050 Kčs a od polovice apríla roku 1965 sa začali s nimi testovacie jazdy. Po približne polročnom testovaní bol prototyp prevezený späť do Prahy, kde do neho boli dosadené nové kompresory a uskutočnené drobné úpravy napríklad na vykurovaní. Do pravidelnej prevádzky sa prvý prototyp dostal 5. mája 1967.
V poradí druhá jednotka so sériovým číslom 0002 bola dodaná v januári roku 1969 a v rýchlom slede za ňou nasledovalo ďalších dvanásť jednotiek s číslami 0003–0014. Zostávajúce štyri jednotky 0015 až 0018 boli dodané v priebehu roka 1970. V začiatkoch svojej prevádzky mali jednotky problémy s izoláciou medzi jednotlivými časťami jednotky a s gumovou izoláciou strechy. Vrátane prototypu bolo vyrobených spolu 18 kusov.
Počas preznačovania hnacích vozidiel v roku 1988 boli jednotky z radu EMU 89.0 preznačené na rad 420.95.
Rad 420.95 bol v Tatrách prevádzkovaný až do rokov 2001 – 2003, kedy začal byť postupne nahrádzaný modernými jednotkami radu 425.95. V súčasnosti sa v rušňovom depe Poprad nachádzajú dve jednotky starého radu, konkrétne 420.953 a 420.959 v starostlivosti klubu Veterán klub železníc Poprad o.z., určené pre muzeálne účely.
Celá koncepcia jednotky vychádza z vtedajších električiek radov T a K. Jednotka sa skladá z troch oceľových článkov, ktoré sú kĺbovo spojené do jedného prechodného celku. Kĺby nesú Jakobsove podvozky. Dvere sú umiestnené po oboch stranách krajných článkov. V jednom z krajných článkov je umiestnený batožinový priestor. Celá jednotka ponúka 134 miest na sedenie (32 (+7 sklopných) + 48 + 40 (+ 7 sklopných)) a 156 miest na státie. Sedenie je na rozdiel od prototypu 2+2 proti sebe na plastikovaných sedačkách. Trakčné motory s výkonom 320 kW sú umiestnené v podvozkoch. Jednotka má rozchod 1 000 mm. Pantografové zberače sú umiestnené nad krajnými podvozkami.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.