Ekonómia strany ponuky

Ekonómia strany ponuky alebo ekonómia ponuky (angl. supply-side economics) môže byť:

• v širšom zmysle: súhrnné označenie pre tradičných ekonómov ponuky (t. j. ekonómov, ktorý požadujú, aby sa mainstreamová ekonómia viac venovala aj otázkam strany ponuky, zdôrazňujúcich efektívnosť trhov, dôležitosť podnetov pre ekonomický rast a možnosť zlyhania štátnych zásahov do ekonomiky) a školu strany ponuky (t. j. školu, ktorá kladie dôraz na podporu hospodárskeho rastu podporou strany ponuky v ekonomike, a to predovšetkým znižovaním daní a dereguláciou)^[1][2]
• v užšom zmysle: škola ekonomického myslenia, ktorá kladie dôraz na podporu hospodárskeho rastu podporou strany ponuky v ekonomike, a to predovšetkým znižovaním daní a dereguláciou, pozri škola strany ponuky

Referencie

1. HOLMAN, Robert, a kol. Dějiny ekonomického myšlení. 3. vyd. Praha : C.H. Beck, 2005. 539 s. ISBN 80-7179-380-9. S. 471. (po česky)
2. Snowdon, Brian – Vane, Howard R. Modern macroeconomics : Its Origins, Development and Current State Archivované 2017-10-29 na Wayback Machine. Chaltenham; Northampton, Massachusetts : Edward Elgar Publishing Limited; Edward Elgar Publishing, Inc., c2005. ISBN 1-84542-208-2, p. 300. “Writing in the mid-1980s, [Martin] Feldstein distinguished between ‘traditional supply-siders’ and the ‘new supply-side economics’ [...]. Traditional supply-siders base their analysis on mainstream neoclassical economic analysis and emphasize the efficiency of markets, the importance of incentives for economic growth, and the possibility of government failure. A large consensus of economists would subscribe to this form of supply-side economics, including Keynesians, monetarists and new classicists [...]. In contrast, the new supply-siders, such as Arthur Laffer, Jude Wanniski and President Reagan himself, made ‘extravagant claims’ relating to the impact of tax cuts and deregulation on the rate of economic growth. While supplysiders claimed that the incentive effects of the Reagan tax cuts were responsible for the US recovery after 1982, Tobin [...] argued that Reagan’s policies amounted to ‘Keynesian medicine, demand tonics masquerading as supplysidenostrums, serendipitously administered by anti-Keynesian doctors’.”

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.