Dolná Súča
obec na Slovensku v okrese Trenčín From Wikipedia, the free encyclopedia
Dolná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety.
| Dolná Súča | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Trenčín | |
| Región | Stredné Považie | |
| Vodný tok | Súčanka | |
| Nadmorská výška | 285 m n. m. | |
| Súradnice | 48°57′31″S 18°02′06″V | |
| Rozloha | 26,32 km² (2 632 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 056 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 116,11 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1208 | |
| Starosta | Matúš Bulejko[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 913 32 | |
| ŠÚJ | 505943 | |
| EČV (do r. 2022) | TN | |
| Tel. predvoľba | +421-32 | |
| Adresa obecného úradu |
Dolná Súča 2 | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 032/6593 150 | |
| Fax | 032/6593 150 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Dolná Súča | ||
| Webová stránka: dolnasuca.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
.jpg)
Polohopis
Dolná Súča leží v Trenčianskej kotline na podhorí Bielych Karpát. Najvyšším bodom chotára je vápencové bralo Krasín s nadmorskou výškou 516 m n. m., ktoré je zapísané do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000. K obci patria 2 osady (Polníky, Repákovci).
Symboly obce
Opis erbu - zo zlatého vŕška vyrastá strieborná lipa so zlatými listami a kvetmi na modrom pozadí, na boku hore polmesiac a hviezda a dole radlice - lemeša a čerieslo
Dejiny
Obec sa spomína v roku 1208. V roku 1244 patrila komesovi Bogomirovi a panstvu Súča, ktoré sa v 16. storočí pripojilo k panstvu Trenčín. Hrad Súča je doložený v 14. a 15. storočí. Patril kráľovi, od roku 1475 panstvu Trenčín. Stal sa strediskom hradného panstva Súča, ku ktorému patrili obce Dolná a Horná Súča, Horné Srnie, Kolačín, Súčanské podhradie. V roku 1582 sa hrad spomína už ako zrúcaný. V roku 1598 mala obec 68 domov, v roku 1828 203 domov a 1587 obyvateľov. V roku 1925 bola v obci veľká povodeň.
Pamiatky
Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Rímskokatolícky kostol je najstaršou pamiatkou obce z roku 1753. Bol celý z dreva okrem sanktuária a preto roku 1754 vyhorel. Roku 1756 bol opätovne postavený z tvrdého materiálu. Je postavený v barokovom štýle s prvkami klasicizmu.
Kaplnka panny Márie Lurdskej
Kaplnka bola postavená roku 1889 na Kamienke pri prameni Tri žriedla.
Kultúra
Obec reprezentuje dychová hudba ako DH Krásinka, mládežnícka dychová hudba Rudolfa Hečku.
Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia ako plesy, tanečné zábavy, fašiangy, oslavy ku dňu matiek, festival dychových hudieb Hečkova Súča...
Súčasť obce tvoria organizácie:
- folklórna skupina Latovec
- jednota dôchodcov
- telovýchovná jednota Slovan
- poľovnícke združenie Krásin
- divadelný súbor Giovanni
- Historický klub Krásin
Hospodárstvo
V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním chmeľu, varením piva a obchodovaním s drevom. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali košikárstvom, tkáčstvom a ovocinárstvom. Dnes obyvatelia pracujú v poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch v Trenčíne.
Významné osobnosti
- Ján Mautner (zač. 17.st.) - poet, rektor košického gymnázia
- František Xaver Hábel (1760-1846) - náboženský spisovateľ, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva (pôsobil v obci)
- Jozef Matulay (1825-1892) - zakladateľ dychovej hudby v Dolnej Súči (pôsobil v obci)
- Jozef Laco (1872-1941) - notár (matrikár) a entomológ
- Jozef Hamaj (1894-1935) - kňaz, publicista, verejný činiteľ
- Rudolf Hečko (1906-1975) - učiteľ, hudobný skladateľ, organista
- Ružena Porubská (1908-1978) - herečka, pôsobila v SND
- Štefan Hlávek (1912-1991) - rezbár
- Marián Šedivý (1939-1990) - učiteľ, riaditeľ MKS, vedúci detskej dychovky
- Pavol Čičo (1948-1999) - majster športu v akrobatickom lietaní
- Ján Miklas (1938-2011) - hudobný skladateľ, ochranca prírody, spisovateľ
- Peter Oriešek (* 28. srpna 1941), slovenský sochár, maliar, pedagóg AVU v Prahe
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
