druh vtáka rodu Cyanoliseus From Wikipedia, the free encyclopedia
Dlhochvost patagónsky (Cyanoliseus patagonus) je druh vták z čeľade papagájovité (Psittacidae).
| Dlhochvost patagónsky | |
 Dlhochvost patagónsky | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cyanoliseus patagonus Vieillot, 1818 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hniezdi v Čile a Argentíne, prípadne na juhu Uruguaja v období jesennej migrácie.
Priemerná dĺžka argentínskeho poddruhu dlhochvosta patagónskeho je 42 cm, zatiaľ čo čilský poddruh dorastá do 45 cm, s odchýlkou 2 cm.
Hlavu a chrbát majú sfarbené do tmavej olivovozelenej. Okolie očí je sfarbené kontrastnou bielou farbou. Horná časť hrude má belavú farbu (iba u čílskeho poddruhu), zatiaľ čo dolná časť je olivovozelená. Operenie v brušnej oblasti, v okolí končatín, nad chvostom aj na chrbte môže byť žlté alebo olivovozelené, záleží od konkrétneho druhu. Stred brušnej oblasti má červeno-oranžový odtieň. Perie na spodnej strane chvosta má žltú farbu s olivovým nádychom. Zatiaľčo malé krovky sú olivové, krídlové letky sú čierne, s výnimkou primárnych letiek - tie sú modré, zástavica má z vnútornej strany sivastú farbu. Chvost je sivoolivový. Zobák je tmavosivý, krátky a zahnutý. Nohy majú svetloružovú farbu.
Tento druh je veľmi sociálny a pomerne hlučný, letiaci kŕdeľ je možné počuť zďaleka. Sú čiastočne sťahovavé - v zime sa presúvajú na sever. V tomto období sa taktiež premiestňujú do nižšej nadmorskej výšky. S ich zimným sťahovaním súvisí aj istá dávka nomádizmu.
Zvyčajne sa živí semenami zo zeme alebo priamo z rastlín a kaktusov. Premenlivú zložku ich potravy tvorí ovocie, pohybuje sa medzi 2 % od novembra do decembra a 35 % v marci.
Rokliny, savany, stepi s krovinatým porastom, vidiecke oblasti, zóny v blízkosti Ánd, vyprahnuté nížiny Patagónie a prérie s horskými krovinami. Riedke lesy. Vodné toky v oblasti Chaco Serrano. Tŕnisté kroviny a veľké kaktusy rastúce väčšinou v piesočnatej pôde v blízkosti vodných tokov, až do výšky 2 000 m n. m. Pastviny, obrábané pôdy. Prenikajú aj na okraj dedín a miest, kde zvyknú spať v tesnej blízkosti na kábloch elektrického vedenia. V mestách ako napríklad Buenos Aires vznikli populácie tohto druhu po úteku jedincov chovaných v zajatí.
Rozmnožujú sa v lete na južnej pologuli, medzi septembrom a februárom, v kolóniách sa zvykne nachádzať aj 1000 hniezd. Hniezdia v jaskyniach, ktoré vyhĺbia zobákom do skál pri vodných tokoch alebo skalných stien pri mori, ktoré obývajú celoročne. Jaskyne sú často hlboké aj 1,5 m a majú kľukatý tvar. Kladú 2 až 4 (prípadne 1 až 5) pololesklých vajec bielej farby a pomerne okrúhleho tvaru. Priemerná veľkosť vajec je 3,7 x 3,1 cm, liahnu sa po 24 dňoch. Vajcia znášajú každý druhý deň. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 63 dňoch, až keď sú kompletne operené. Dovtedy ich kŕmia obaja rodičia.
Vďaka rozsiahlemu výskumu sa zistilo, že kolónia dlhochvostov patagónskych žijúca v oblasti El Cóndor v provincii Río Negro na severovýchodnej časti Patagónie patriacej Argentíne je s 35 000 hniezdami najväčšia známa kolónia radu papagájotvarých (papagáje a kakadu) na svete, čo z nich robí dôležité svetové dedičstvo. Táto významná kolónia je rozšírená na 10 km skalných stien pozdĺž mora.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
