americká herečka From Wikipedia, the free encyclopedia
Dianne Wiestová (angl. Dianne Wiest daɪˈjæn ˈwiːst; * 28. marec 1948, Kansas City, Missouri, USA) je americká herečka, ktorá sa po divadelných úspechoch na Broadwayi stala aj uznávanou filmovou a televíznou herečkou.
| Dianne Wiest | |
|---|---|
 | |
| Wiestová v roku 2009 | |
| Celé meno | Dianne Evelyn Wiest |
| Narodenie | 28. marec 1948 (76 rokov) Kansas City, Missouri, USA |
| Povolanie | herečka |
| Roky pôsobenia | 1970 – súčasnosť |
| Deti | 2 |
Otec, Bernard John Wiest, bol psychiatrický sociálny pracovník americkej armády, matka Anne Stewart bola zdravotná sestra zo škótskej obce Auchtermuchty.[1] Zoznámili sa počas druhej svetovej vojny v Alžírsku.[1] Po skončení vojny sa rodičia vrátili do USA. Má dvoch mladších bratov, Grega a Dona.
Kvôli otcovej práci sa rodina často sťahovala, základné vzdelanie ukončila v Norimbergu. Pôvodne chcela byť baletkou, ale nakoniec vyhralo divadlo. Už na škole si učiteľ všimol jej talent a začala hrať v školskom divadle.[1][2]
Po návrate do USA sa zapísala na University of Maryland, kde promovala v roku 1969 v odbore Arts and Sciences.[3] Následne sa stala členkou American Shakespeare Company, s ktorou absolvovala turné v USA i zahraničí.
Svoj súkromný život si stráži a veľa sa o ňom nevie. Niekoľko rokov žila s agentom Samom Cohnom.[4] Má dve osvojené dcéry, Emily (* 1987) a Lily (* 1991).[5] Žije s nimi v New Yorku v Upper West Side.[2]
Dianne Wiestová debutovala v divadle koncom 60. rokov v hre Ashes, produkcii American Shakespeare Company na Shakespeare Festival v New Yorku.[6] Postava Heddy Gabler v Ibsenovej rovnomennej hre v Long Wharf Theatre v New Haven bola jej prvou hlavnou úlohou.
Na Broadwayi debutovala v roku 1971 v hre Solitaire/Double Solitaire od Roberta Andersonsa.[7] Následne dostala zmluvu v regionálnom divadle „Arena Stage“ vo Washingtone.[8] Počas štyroch rokov okrem iných hrala v Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, Wilderovom Our Town, Gorkého Na dne či Shawovej hre Heartbreak House.[9] So spoločnosťou absolvovala turné v ZSSR.[5]
Prelomovou v jej divadelnej kariére bola hra The Art of Dinning v roku 1980. Za svoj výkon získala tri ceny: Obie Award, Theatre World Award a Clarence Derwent Awards.[10][11][12][13] Ďalším úspechom bola hlavná ženská rola po boku Johna Lithgowa v hre Beyond Therapy od Christophera Duranga v roku 1982, ktorá bola v roku 1987 sfilmovaná s Julie Hagerty a Jeffom Goldblumom. Za herecké výkony v nebroadwayskej produkci Serenading Louie a Other Places získala v roku 1984 ďalšiu Obie Award.[14]
Hoci hru After the Fall, ktorú napísal Arthur Miller pre svoju manželku Marilyn Monroe, predtým nečítala, vyhrala v roku 1984 kasting na postavu Maggie. Jej výkon po boku Franka Langellu nadšene prijali diváci i kritika.[15]
Vo svojej kariére hrala rôzne charaktery. Stvárnila rôzne klasické úlohy ako Desdemona po boku Jamesa Earla Jonesa ako Othella či Hedda Gabler v rovnomennej hre Henrika Ibsena.[2][16]
V lete v roku 1993 hrala spolu s Frances Conroy a Liev Schreiberom na Broadwayi v hre In the Summer House. Jej interpretáciu dominantnej Mrs. Eastman Cuevas divadelný kritik David Richards v New York Times označil ako „odvážnu“.[17]
V čítaní hry Oscara Wildea Salome o živote biblickej Salome stvárnila Herodias. Jej partnermi boli Marisa Tomei ako Salome, Al Pacino ako Herodes Antipas a David Strathairn ako Jokannan v réžii Estelle Parsons.[18]
V roku 2005 sa predstavila ako Mimi v Memory House, hre o problémoch a rôznych pohľadoch dvoch generácií na svet na príkladoch matky a jej dcéry v tínedžerskom veku. Charles Isherwood v New York Times napísal, že jej „srdečné, pútavé hranie“ dáva hre o napätých situáciách medzi dvomi ženami "šťavu". Herečka podľa neho toho získala sympatie publika pre emocionálny spodný prúd príbehu, na čo neexistuje žiadny recept.[19]
V úspešnej komédii Third od Wendy Wasserstein hrala v tom istom roku po boku Charlesa Durninga, Jasona Rittera a Gaby Hoffmanovej silnú, ale zraniteľnú profesorku.[20][21]
V roku 2008 hrala v Čechovovej hre Čajka a súčasne pôsobila aj ako herecká manažérka. V tejto funkcii okrem iného zabezpečovala spoluprácu s ruským režisérom Viačeslavom Dolgačevom, umeleckým šéfom moskovského New Drama Theater.[22] Wiestová priviedla do tímu dizajnéra Santoa Loquasto, lebo poznala a vážila si jeho prácu scénografa a kostýmového výtvarníka vo viacerých filmoch Woody Allena.[23] Prevedenie hry bolo veľmi úspešné a kritici chválili Wiestovej „portrét neprirodzene dievčenskej Arkadinovej.[24]
V zimnej sezóne 2008/2009 slávila úspech u publika s rolou v hre All our Sons. Opäť to bola hra od Arthura Millera, v ktorej hrala po boku Johna Lithgowa a Patricka Wilsona.[25] Hra pútala pozornosť tlače najmä kvôli účinkovaniu Katie Holmes, ale kritik Tom O’Neil vo svojej recenzii jasne uviedol, že obe „broadwayské legendy“ Wiestová a Lithgow robia predstavenie pozoruhodným.[26]
Potom čo sa počas 10 rokov etablovala ako divadelná herečka, debutovala v roku 1980 malou úlohou vo filme It’s My Turn po boku Michaela Douglasa a Beverly Garland.[27] Nasledovali ďalšie vedľajšie úlohy, ako napríklad v roku 1982 terapeutka hlavnej postavy v podaní Jill Clayburgh v I’m Dancing as Fast as I Can. V roku 1984 bola matkou Lori Singer a manželkou svojho divadelného kolegu Johna Lithgowa v tanečnom filme Footloose režiséra Herberta Rossa či najlepšou priateľkou Meryl Streep vo filme Zaľúbiť sa.
V roku 1985 si ju všimol Woody Allen a obsadil ju do malej úlohy prostitútky vo svojom filme Purpurová ruža z Káhiry. Jej výkon presvedčil režiséra a obsadil ju v roku 1986 do svojho nasledujúceho projektu Hanna a jej sestry.[27] Hrala neurotickú Holly, sestru Hannah (Mia Farrow), budúcu herečku a majiteľku cateringovej spoločnosti, ktorá stále naráža na nesprávnych mužov. Nakoniec si zoberie neplodného manžela svojej sestry (Woody Allen), načo, nevediac o manželovej neplodnosti, otehotnie (nie je jasné s kým). Allen dokázal skúsenú divadelnú herečku priviesť k rovnako brilantnému výkonu ako na divadelných doskách. Za svoj výkon získala Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe.
V roku 1987 spolupracovala s Allenom ešte dva razy. V autobiografickej komédii Zlaté časy rozhlasu stelesnila tetu mladého hrdinu, Allenovo Alter ego Joe Needleman (Seth Green). V dráme September stvárnila osamelú domácu pani a matku, ktorá má na víkende v prázdninovom dome svojej priateľky Lane (Mia Farrow) aféru so spisovateľom Petrom (Sam Waterston), ktorý je zamilovaný do Lane.[1] Skutočnosť, že Woody Allen oba filmy inscenoval ako divadelnú hru, bolo hereckým výkonom jeho novým „členom rodiny“, ako hovorí režisér svojim kmeňovým hercom, veľmi na prospech.
V nasledujúcich rokoch hrala postavy matiek v mnohých komédiách.[28] V Bright Lights, Big City hrala v spomienkach Michaela J. Foxa jeho matku trpiacu rakovinou. V kriminálnej komédii Susan Seidelman Cookie hrala matku Emily Lloyd a milenku kmotra Dominica Capisco (Peter Falk). Jej stvárnenie exaltovanej mafiánskej nevesty a súčasne starostlivej matky, ktorá chce svoju dcéru držať ďaleko od mafie, zhodnotil Roger Ebert ako „veľmi originálne“. [29]
V réžii Rona Howarda stelesnila vo filme Parenthood po boku Steve Martina samoživiteľku Helen Buckmann, ktorá má plné ruky práce so svojou pubertálnou dcérou Julie (Martha Plimptonová) a synom Garry (Joaquin Phoenix) náchylným k násiliu. Dianne Wiestovú za jej "realistické zobrazenie" chválili kritici a bola nominovaná na Oscara a Zlatá glóbus.[30]
V réžii Tima Burtona hrala v roku 1990 vo fantasy tragikomédii Nožnicovoruký Edward predajkyňu kozmetiky Peg, ktorá na poradnom turné nájde umelého človeka Edwarda (Johnny Depp) v starom zámku a zoberie si ho domov. Jej pokus integrovať muža s nožnicami miesto prstov na rukách do spoločnosti malého mesta však skončí neúspešne a Peg musí uznať, osamelý život na zámku je pre neho lepší.
V režijnom debute herečky Jodie Foster Človiečik Tate v roku 1991 vedkyňu Jane Grierson, ktorá sa pokúsi malého génia Freda Tate využiť vo svojej show. Narazí však na odpor jeho matky Dede, čo spôsobí preťahovanie sa o chlapca medzi obidvomi ženami.
Šesť rokov po poslednej spolupráci napísal Woody Allen svojej kmeňovej herečke rolu na telo. Postava Helen Sinclair v komédii Výstrely na Broadwayi z roku 1994 odohrávajúcej sa v 20. rokoch 20. storočia ničím nepripomína „milé matky“ a čiastočne „nasladlé“ ženské charaktery predošlých rokov. Wiestová sama označila Allena ako „režiséra, ktorý jej vie najlepšie vybrať netypické úlohy a aj niesť riziko s tým spojené“.
Pre postavu alternujúcej divadelnej divy použila hlboký hlas, ktorý dosiaľ využívala len v divadle, aby vyjadrila jej nadmernú spotrebu alkoholu a cigariet.[2] Za stvárnenie často nadávajúcej herečky, ktorá má aféru s mladým režisérom Davidom Shayneom (John Cusack), získala v roku 1995 svojho druhého Oscara za vedľajšiu postavu i ďalšie ceny. Týmto piatym spoločným filmom s Woody Allenom sa stala jeho treťou najobsadzovanejšou herečkou, po Mia Farrow a Diane Keaton.
Svoj komediálny talent znovu potvrdila ako senátorská manželka Louise Keeley vo filme Vtáčia klietka z roku 1996. V remaku francúzskeho originálu La Cage aux folles z roku 1978 v réžii Mike Nicholsa pre americký trh boli jej partnermi Robin Williams, Gene Hackman a Nathan Lane. Za ďalšiu postavu matky ju okrem iných chválil James Berardinelli a získala niekoľko cien.[31] V tom istom roku hrala po boku Whoopi Goldberg v réžii Donalda Petrie vo filme Spoločníčka sekretárku, ktorá vie oveľa viac než len ťukať na stroji. Spolu so svojou šéfkou dobyje dominantný mužský svet financií a burzy v New Yorku. Filmový kritik Peter Stack bol jej výkonom veľmi očarený.[32]
Herec a režisér Griffin Dunne ju v roku 1998 obsadil do filmu Magická posadnutosť podľa románu Practical Magic od Alice Hoffman po boku Sandry Bullockovej, Nicole Kidmanovej a Stockard Channing. Štyri herčky stelesnili spolu s mladou herečkou Evan Rachel Woodovou a Alexandra Artrip tri generácie prekliatej rodiny čarodejníc.[33] O dva roky neskôr hrala znovu čarodejnicu, zlú kráľovnú, v 5-dielnej televíznej fantasy Desiate kráľovstvo na motívy viacerých rozprávok bratov Grimmovcov prenesených do súčasnosti.
V roku 2000 sa znovu stretla pred kamerou so Samom Waterstonom ako štátna zástupkyňa Nora Lewin v seriáli Zákon a poriadok a bola spolu s kolegami dva razy nominovaná na Screen Actors Guild Award.
V rodinnej dráme I am Sam v roku 2001 boli jej hereckými partnermi Sean Penn, Michelle Pfeifferová a Dakota Fanning. Stvárnila agorafóbiou trpiacu susedku Annie Cassell duševne postihnutého Sama, ktorý bojuje o získanie dcéry do svojej starostlivosti. Rovnako ako iné postavy musí aj Annie Cassell prekonať svoj strach kvôli svedectvu v súdnej sieni.[34]
Následne hrala v nezávislých filmoch Not Afraid, Not Afraid, vo francúzskej produkcii Merci Docteur Rey s Jane Birkinovou a Bulle Ogierovou a v A Guide to Recognizing Your Saints. Posledný film bol natočený podľa autobiografického románu Dito Montiela a bol prezentovaný na viacerých filmových festivaloch. Na Sundance Film Festival zídkal herecký súbor, medzi inými Robert Downey Jr., Chazz Palminteri a Rosario Dawsonová, cenu kritiky Special Jury Prize.
V Dedication, režijnom debute herca Justin Theroux, hrala po boku Tom Wilkinson a Mandy Moore malú vedľajšiu úlohu. V komédii Traja v jednej posteli stelesnila matku dvoch bratov (Steve Carell a Dane Cook), ktorá chce pre svojho ovdovelého syna Dana len to najlepšie a chce ho znovu oženiť. Kritici ohodnotili jej výkon priaznivo a ako "solídny".[35]
V roku 2008 hral v Synecdoche, New York po boku oscarového Philip Seymour Hoffman a Samantha Morton. Tragikomédia od Charlie Kaufmana bola prvý raz uvedená na Festival de Cannes a bola v hre o Zlatú palmu. V rokoch 2008 a 2009 účinkovala seriáli In Treatment ako terapeutka Gina Toll psychoterapeuta Paula (Gabriel Byrne). Za túto úlohu získala Emmy[26] a bola nominovaná na televízny Zlatý glóbus za vedľajšiu úlohu.
V britskej produkcii Rage stvárnila obchodnú riaditeľku a bývalú majiteľku módneho domu, ktorú v podobe 13 ďalších charakterov z firmy počas siedmich dní natáča mladý blogger Michelangelo. Nezvyčajné dielo Sally Potter malo premiéru na Berlinale v roku 2009.[36]
V roku 2010 sa vo filme Rabbit Hole opäť stretla s Nicole Kidmanovou. V komédii Lawrence Kasdana z roku 2012 Darling Companion boli jej partnermi Kevin Kline a Diane Keaton.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
