V chémii sa ako delokalizovaný elektrón sa označuje elektrón v molekule, ióne alebo pevnom kove, ktorý nie je asociovaný s jedným konkrétnym atómom alebo jednou konkrétnou kovalentnou väzbou.[1]
Delokalizácia je všeobecný pojem a môže mať rozličné významy podľa použitia:
- v organickej chémii sa týmto pojmom označuje rezonancia v konjugovaných systémoch a aromatických zlúčeninách,
- vo fyzike pevných látok sa týmto pojmom označujú voľné elektróny, ktoré sprostredkovávajú elektrickú vodivosť,
- v kvantovej chémii sa týmto pojmom označujú elektróny v molekulárnych orbitáloch, ktoré sa rozprestierajú cez niekoľko susedných atómov.
Rezonancia
V jednoduchom aromatickom kruhu benzénu je šesť delokalizovaných pí elektrónov.[2] Tieto elektróny sú rozložené po šesťuhlíkatom kruhu a graficky sa často znázorňujú kruhom. Všetkých šest C–C má rovnakú dĺžku (sú ekvidistantné), čo naznačuje delokalizáciu elektrónov – ak by štruktúra mala izolované jednoduché a dvojité väzby, odpovedali by tomu dĺžky väzieb.[2] V teórii valenčných väzieb sú delokalizované elektróny benzénu naznačované rezonančnými štruktúrami.
Elektrická vodivosť
Delokalizované elektróny existujú i v štruktúre pevných kovov. Štruktúra kovov sa skladá z kladných iónov (katiónov) usporiadaných v mriežke, ktorá je obklopená záporne nabitými delokalizovanými elektrónmi. To znamená, že elektróny sa môžu voľne pohybovať, čo umožňuje ich elektrickú vodivosť.[3]
V diamante sú všetky elektróny valenčnej vrstvy každého atómu uhlíka lokalizované medzi atómami v kovalentnej väzbe. Pohyb elektrónov je obmedzený, preto diamant nevedie elektrický prúd.[4] V grafite však každý atóm uhlíka využíva len tri zo svojich štyroch valenčných elektrónov na kovalentné väzby k trom ďalším atómom uhlíka v rovine. Každý atóm uhlíka tak prispieva jeden elektrón k delokalizovanému systému elektrónov, ktorý je takisto súčasťou chemickej väzby medzi nimi (podobne, ako u benzénu). Delokalizované elektróny sa môžu voľne pohybovať v rovine, vďaka čomu grafit vedie elektrický prúd v rovine uhlíkových atómov.[3] Nevedie však elektrický prúd v smeroch kolmo na túto rovinu.
Molekulárne orbitály
Štandardné ab initio metódy kvantovej chémie vedú k delokalizovaným orbitálom, ktoré sa všeobecne rozprestierajú cez celú molekulu a majú symetriu zhodnú s molekulou. Lokalizované orbitály potom možno nájsť ako lineárnu kombináciu delokalizovaných orbitálov, ak je známa správna unitárna transformácia.[chýba zdroj]
U molekuly metánu ukazujú ab initio výpočty väzbový charakter v štyroch molekulárnych orbitáloch, ktoré zdieľajú elektróny rovnomerne medzi všetkých päť atómov. Existujú dve hladiny orbitálov, väzbový molekulárny orbitál tvorený 2s orbitálom uhlíka a trikrát degenerované väzbové molekulárne orbitály každého z 2p orbitálov uhlíka. Lokalizované sp3 orbitály odpovedajúce každej individuálnej väzbe v teórii valenčnej väzby je možné získať lineárnou kombináciou týchto štyroch molekulárnych orbitálov.[chýba zdroj]
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
