Dag Hjalmar Agne Carl Hammarskjöld (* 29. júl 1905, Jönköping, Švédsko – † 18. september 1961, blízko Ndoly) bol švédsky diplomat a od apríla 1953 do svojej smrti pri havárii lietadla v septembri 1961 druhý generálny tajomník OSN.
| Dag Hammarskjöld | |
| 2. generálny tajomník OSN | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Dátum narodenia | 29. júl 1905 |
| Miesto narodenia | Jönköping, Švédsko |
| Dátum úmrtia | 18. september 1961 (56 rokov) |
| Miesto úmrtia | blízko Ndoly, Rodézia, teraz Zambia |
| V úrade | 10. apríl 1953 - 18. september 1961 |
| Predchodca | Trygve Lie |
| Nástupca | U Thant |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Dag Hammarskjöld na daghammarskjold.se | |
 | Dag Hammarskjöld (multimediálne súbory na commons) |
Osobný život
Jeho otec Hjalmar Hammarskjöld bol predseda vlády Švédska počas prvej svetovej vojny. Dag študoval na univerzite v Uppsale, skončil ju ako magister v oblasti politickej ekonómie a s titulom bakalár práv. Po skončení štúdia sa presťahoval do Štokholmu.
Kariéra
Dag sa nikdy nestal členom politickej strany, no švédskej vláde slúžil na viacerých postoch. V rokoch 1930-1934 bol tajomník vládneho výboru pre nezamestnanosť. V roku 1936 sa stal tajomník Národnej banky Švédska, o rok neskôr sa stal zástupcom ministra financií. V rokoch 1941-1948 slúžil ako predseda výboru Národnej banky Švédska. V roku 1945 bol menovaný do funkcie poradcu vlády pre ekonomické a finančné problémy a koordinoval vládne plány, slúžiace na zmiernenie ekonomických problémov po druhej svetovej vojne.
V roku 1947 bol menovaný do funkcie zástupcu ministra zahraničia a v roku 1949 sa stal štátnym tajomníkom pre zahraničné záležitosti. Bol švédsky delegát na parížskej konferencii roku 1947, kde sa prejednával Marshallov plán. Bol podpredseda švédskej delegácie na Valnom zhromaždení OSN v Paríži v roku 1951 a predseda švédskej delegácie na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Na Valnom zhromaždení v roku 1953 bol na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN jednomyseľne zvolený za generálneho tajomníka OSN.
Po svojom zvolení presadzoval názor, že generálny tajomník môže počas krízy konať aj bez súhlasu Bezpečnostnej rady či Valného zhromaždenia. Počas svojho úradu sa snažil zmierniť vzťahy medzi Izraelom a arabskými štátmi. V roku 1955 cestoval do Číny aby vyjednával o prepustení amerických pilotov, ktorí bojovali v Kórejskej vojne a boli zajatí Čínou a ktorí boli nakoniec po rozhovoroch prepustení. V roku 1957 intervenoval v Suezskej kríze.
V roku 1960 bývalá belgická kolónia, čerstvo samostatná Demokratická republika Kongo požiadala OSN o pomoc pri riešení stupňujúcich sa občianskych nepokojov. Hammarskjöld trikrát navštívil Kongo a na Valnom zhromaždení OSN navrhol vyslať do krajiny mierové jednotky, s čím nesúhlasil Sovietsky zväz, ktorý potom požadoval Hammarskjöldovu rezignáciu. Keď sa Hammarskjöld dopočul o bojoch medzi jednotkami OSN a povstaleckými jednotkami, vybral sa tam aby vyjednával o prímerí. Počas letu však jeho lietadlo zo 17. na 18. september havarovalo blízko Ndoly v severnej Rodézii (teraz Zambia). Spolu s ním zahynul aj jeho osobný tajomník, slovenský diplomat Vladimír Fábry. Výsledky vyšetrovania nehody v tom čase poukazovali na to, že lietadlo kleslo príliš nízko. Žiadna stopa raketového útoku nebola nájdená. Vyskytlo sa viacero vysvetlení, napríklad, že v lietadle bola bomba, ktorá sa mala aktivovať pri pristávaní, žiadna z nich však nie je oficiálne potvrdená. Posmrtne mu bola udelená Nobelova cena za mier.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dag Hammarskjöld
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dag Hammarskjöld
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
